Laco Maďar

Realita je pre mňa priestor, v ktorom ustavične kmitajú atómy

Ak zaostríme objektív smerom dovnútra, zistíme, ako je všetko v ustavičnom pohybe. Všetko ustavične vibruje, kmitá, vrátane nás. Sme klbko kmitajúcich atómov v časopriestore rútiacom sa naprieč vesmírom.

Rozhovor / Jana Rajcová M. A.

Babinčák, Gič, Líšková, Mižúr, Oslanec, Rajcová, Teplická, Zajac

INSIDE

Osobný dokument je postavený na vzájomnom spoznávaní sa, dôvere a úcte. Fotografujeme len s plným vedomím súhlasu. Každý z nás sa v procese tvorby musí stať plnohodnotnou súčasťou dokumentovanej komunity. Naším cieľom nie je šokovať, ale pozastaviť uponáhľaný svet diváka a aktívne mu umocniť vnímanie nepoznaného sveta fotografovaných bytostí.

Kurátorský text / Matúš Zajac

Marianna Brinzová

AMFO
Výstavy k 70. narodeninám Národného osvetového centra

Pri príležitosti 70. narodenín Národného osvetového centra vo výstavných priestoroch Domu umenia v Bratislave vznikla prezentácia prierezu dlhoročných aktivít NOC. Jedna časť expozície je venovaná výstave fotografií z fotografickej súťaže AMFO a jej odporúčaných/kurátorských tém, ktorými v uplynulých rokoch boli Rodina (2021), Pamäť (2022) a Identita (2023). Jednotlivé fotografie sú v expozícii premiešané s archívnymi čiernobielymi fotografiami AMFO z rokov 1965 – 1982.

O výstave

Štefan Opavský

Archív skrytých významov

Vybrať a vzájomne konfrontovať dielo trojice fotografov, navyše generačne oddelených, je neľahká úloha. Autorov spája najmä dokumentárny žáner a možno ešte inklinácia ku komunitám a udalostiam na okraji spoločenského záujmu. Inak je ich práca vzájomne osobitá. Tematicky i štylisticky.

Recenzia výstavy

Michaela Bosáková

Mám nárok vidieť svet inými očami! O živote a tvorbe Zuzany Mináčovej

Celý život som chcela spomienky na svoju mladosť vymazať z pamäti. Navždy ich zatvoriť v sebe a zabudnúť. Roky som pre ne nespávala, nakoniec ma minulosť dobehla.

Profil autorky

Lucia Tallová

Krehkosť karyatídy

Karyatída je dnes univerzálnou metaforou ženy, ktorá sa cíti zaťažená alebo unavená očakávaniami. Tie na ňu kladú spoločnosť, rodina, vzťahy a zložitosť súčasného života.

Kurátorský text / Lucia Gregorová Stach

Piotr Gaska

Má fotografia budúcnosť?
O 14. ročníku OFF Bratislava

Čo robím, ako to robím a prečo to robím? Tieto tri otázky by som chcel položiť v kontexte už 14. ročníka festivalu OFF v Bratislave.

O festivale

O fotoknihách

Lea Tyrallová

Hneď ako som prišla s fotoknihami do kontaktu, vedela som, že okrem ich zbierania s nimi chcem aj pracovať a nájsť spôsob, ako sa nimi uživiť. Keď som začiatkom roka 2014 nastupovala do vydavateľstva RM na miesto vedúcej výroby fotokníh, o vydávaní, editovaní a samotnej výrobe som nevedela takmer nič.

Rubrika / Zuzana Pustaiová

Mária Mišková

História fotoklubu Reflex v Humennom

Popri autorskej tvorbe niektorí členovia fotoklubu viedli mládežnícke fotokrúžky a zúčastňovali sa aj ako lektori a porotcovia rôznych fotografických aktivít. Konfrontácia s autormi z iných regiónov alebo aj zahraničia, stretnutia so zaujímavými osobnosťami fotografického života účinne napomáhali rozvoju fotografie v regióne.

Profil fotoklubu

Boris Németh

Slovakia Im Lovin It

Akí sme? Kam patríme? O čo sa usilujeme?

Kurátorský text / Václav Macek

Trojexpozícia       

Jakubčáková, Danóczi, Vanovčanová

Čo znamená byť pánom svojho života? Čo je to výkon? Intuitívny život? Koľko potrebujeme? Je pomalosť lenivosťou?

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Ema Lančaričová

Hĺbka fotografie

Autorka predstavuje podarene spracované zrkadlo toho, na čom v súčasnosti každodenne nevedome participujeme, s nemožnosťou poskytnúť súhlas či nesúhlas. V súčasnosti už takmer všadeprítomné monitorovacie či dáta zbierajúce zariadenia a softvéry každodenne plnia externé pamäťové kapacity kúskami nášho domnelého súkromia.

Recenzia výstavy / Dáša Oršuliaková

Andrea Kalinová

Utečenci vo vlastnej krajine

Tskaltubo - ešte pred 30 rokmi najvýznamnejšie kúpele Sovietskeho zväzu sa po jeho kolapse a následnej vojne medzi Abcházskom a Gruzínskom zmenili na najväčší utečenecký tábor v krajine, kde do 22 sanatórií ubytovali približne 6000 ľudí.

Fotopríbeh

Miro Miklas

Kumšt je nafotiť portrét vonku tak, aby vyzeral ako z ateliéru

Aj to pozadie musí mať cveng. Ako keď kameraman točí film. Aj svetlo musí hrať, aj pozadie. Fotka musí mať sama osebe vlastný príbeh. Nemala by potrebovať na dovysvetlenie sériu ďalších.

Rozhovor / Daniela Németh

Vanda Mesiariková

Lignite Land

Som súčasťou ekologickej katastrofy a nového biotopu v jednom... Poznám miesto, na ktorom najradšej sedáva bocian, a myslím pritom na nesmrteľnosť a spirituálny rast. Okresné tao. Som večným dieťaťom vyhnaným zo svojho domova a pritom hľadiacim z okna paneláku.

Fotopríbeh

Dávid Gabera

Život prežila radšej na samote, než by sa mala podvoliť režimu. V mojich očiach vyhrala, hovorí o Babe z lesa Lena Jakubčáková

Keď tam doviedla známych, zväčša sa vraj čudovali, ako v takých podmienkach dokáže fungovať, no ona sama to tak nikdy nevnímala.

Profil autorky

Kvet Nguyen

Opätovať pohľad

Niečo sme zažili. Isteže, boli sme podnecovaní, ako nahliadnuť. Dokonca sme mohli zatvoriť oči. Neurobili sme toho veľa, to sa vyžaduje až potom. Nastávajú naše reakcie, naše spracovanie, náš zmysel.

Kurátorský text / Stanislav Piatrik

Nefotografie

Pavel Mária Smejkal: Neurobené fotografie

Digitálna revolúcia nás dostala do stavu, keď každý má pri sebe mobil – zariadenie, ktoré vie takmer všetko, a teda aj fotiť a filmovať. A naozaj to provokuje k foteniu a filmovaniu! Už klasickými sa stali zábery, na ktorých vidno, ako všetci poslucháči koncertu sú súčasne so zdvihnutými mobilmi aj kameramanmi, a povedzme si otvorene, mnohí z nás prichádzame týmto neustálym snímaním svojich zážitkov o ich skutočné prežívanie, precítenie.

O fotografii, ktorá nevznikla

Gabriela Teplická

To podstatné je vo vnútri každého fotografa

Každý z nás má neustále pochybnosti. Ja nie som výnimkou. Už pri fotení musím cítiť, že to je tá fotografia. To sa nedá oklamať, buď to tam je, alebo nie. Nedá sa to oklamať časom, postprocesom, rámom a ani „obkecávaním“. Ak do toho nejdem naplno, radšej odložím fotoaparát.

Rozhovor / Jana Rajcová M. A.

O fotoknihách

Karina Golisová

Grafický dizajnér a fotograf, ktorí spolu pracujú na zine, musia mať medzi sebou vzťah. Aspoň u mňa to tak funguje. Voľba fyzického prevedenia je vždy veľmi intuitívna. Podľa témy sa mi vždy ukáže, aký formát, aký materiál a aká väzba podčiarkne samotný zin čo najlepšie.

Rubrika / Zuzana Pustaiová

Dávid Gabera

Vytváram šumy a deformácie, ktoré sa vymykajú pravidlám. Rád si občas robím srandu zo seba aj z umenia, vraví Nicholas Wintzler

Keď sa v rámci festivalu OFF na priečelí bývalého obchodného domu Dunaj v centre Bratislavy ocitol plagát s deformovanou postavou, len málokto z okoloidúcich mohol tušiť, že sa v skutočnosti díva na koláž niekoľko stoviek fotografií. Jej autor, študent umenia Nicholas Wintzler, ju totiž vytvoril špecifickou technikou fotogrametrie, ktorá pozostáva z množstva fotografií a náročnej postprodukčnej práce so softvérom.

Profil autora

Ján Viazanička

Kniha KRAJINA STREDU

Publikácia Krajina Stredu sa snaží zachytiť súčasnú vizuálnu podobu slovenského vidieka. Kým autori ako Martin Martinček, Karol Plicka či Karol Benický „rurálnu fotografiu" z tohto prostredia heroizovali, Viazanička ju zbavuje všetkých ideálov a príkras, ktoré sprevádzajú tradičné vnímanie folklorizmu. Autor nám ponúka autentický a surový pohľad na dnešný vidiek, bez idealizácie a romantizácie ...

Recenzia knihy/ Zuzana Pustaiová

Karol Matkuliak

Stratený / Nájdený

Je ako surový zemiak, ktorý keď sa uvarí, posolí a omasluje, stane sa z neho dobrota.

Kurátorský text / Veronika Marek Markovičová

Daniel Harvan

Stále sa len učíme vážiť si minulosť, pomáha nám v tom aj fotografia

Fotografia má úžasnú schopnosť, že dokáže zaujať a otvoriť dvere do témy. Dívate sa na ňu a zakaždým vám niečo napadá, niekam vás to vedie, otvára vám to otázky.

Rozhovor / Dávid Gabera

Piotr Gaska

O festivale Rovinj Photodays 2023

Festival pozostáva z dvoch častí – prvou je Open call, ktorý má charakter súťaže, druhú časť tvoria samostatné výstavy, ktoré, rovnako ako festival, nie sú tematicky zamerané. Porotcami 16. ročníka Rovinj Photodays boli chorvátsky vizuálny umelec ...

O festivale

Sofia Abougalil, Štefan Oliš

Naprieč nocou

Výber z tvorby oboch autorov mapuje subkultúry, nočné mesto, zábavu, komunity ľudí a priateľov. Obaja zobrazujú náhodné, no niekedy mierne štylizované situácie z prostredia mladých ľudí. Zaujímavé je, že napriek 18-ročnému časovému odstupu medzi fotkami sú si výpovede veľmi podobné.

Fotopríbeh

Ema Lančaričová, Veronika Šmírová

Univerzum technických obrazov

Náš svet sa od základov zdigitalizoval a hlavnú rolu získala okrem iného kamera/fotoaparát, ktoré stáli na počiatku tejto zmeny a sú hlavným sprostredkovateľom obrazu v súčasnosti. Kamera sa stáva ústredným motívom diel Emy Lančaričovej, ktorá vo výstave prevracia pozície pozorovateľa a pozorovaného objektu.

Kurátorský text / Dominika Chrzanová

Zuzana Gogová

Záujem je pre mňa silnejším impulzom ako strach

Zuzana Gogová (1990) je dokumentárna fotografka a fotoreportérka. Počas štúdia environmentálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne (2015) uskutočnila niekoľko terénnych výskumov, čo ju priblížilo k dokumentárnej fotografii a spôsobu, akým pracuje. Zaujímajú ju témy spájajúce osobnú skúsenosť tých, ktorých fotografuje, s väčším spektrom spoločenských zmien, ktorým čelia v priestore a čase. Od roku 2019 zachytáva aktuálne témy ako fotoreportérka pre Getty Images, Anadolu Agency (2023) a sporadicky prispieva aj vlastnými reportážami do médií, ako napríklad Fair Plant, Aktuality.sk, Geo, Lidé a Země.

Rozhovor / Jana Rajcová, M. A.

Boris Németh

Hrdí a nezničiteľní

Koncom júla 2023 na Dúhovom PRIDE na Námestí slobody v Bratislave odhalil verejne svoju orientáciu policajt David Púchovský. Priznal sa, že aj on je gay. Po útoku na Zámockej ulici sa k svojej homosexualite prihlásili viacerí známi aj neznámi Slováci. Dávajú tak odvahu všetkým, ktorí sa stále boja.

Fotopríbeh

Jana Gombiková

Porucha

Človek je citlivá, mimoriadne krehká bytosť, a v skutočnosti vieme viac o vesmíre ako o vlastnom duševnom zdraví.

Kurátorský text / Piotr Gąska

Matej Hakár

Nie som experimentálny, hravý chlapec, ktorý prekvapuje a šokuje. Som skôr tradičný fotograf

Matej Hakár (1982) sa systematicky venuje fotografiovaniu architektúry. Spolupracuje s klientmi a vydavateľmi na rôznych komerčných aj voľných autorských projektoch, ktorých témou sú nové architektonické realizácie, kultúrne dedičstvo, ale aj ľudské zásahy v krajine.

Rozhovor / Daniela Németh

Andrea Kalinová

Nie som vážny typ. Baví ma hľadať kontrasty

Andrea Kalinová sa vo svojej tvorbe zaoberá presahom medzi umením a aktivizmom s dôrazom na architektúru 20. storočia a jej zachovávanie. Okrem fotografie sa venuje aj site specific inštaláciám a filmu, je spoluautorkou niekoľkých publikácií o architektúre. Je členkou Správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara, ktorá sa usiluje o záchranu národnej kultúrnej pamiatky Machnáč.

Rozhovor / Jana Gombiková

Trojexpozícia       

Gruska, Šimkovičová, Marčeková

Je leto a moja myseľ má dovolenku. Alebo sa iba tak tvári. Je náročné vypnúť v sebe pozorovanie a všetky poryvy ega, ktoré sa konštantne potrebuje porovnávať a sebautvrdzovať.

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Olja Triaška Stefanović

(Ne)pomníky nezúčastneným

Novovznikajúca séria s výrazne politickou tematikou reflektuje obdobie studenej vojny, teda obdobie rozdelené na dva geopolitické póly. Olja Triaška Stefanović výstavou upozorňuje na tretiu stranu (Non-Aligned Movement), ktorá zohrávala dôležitú svetovú úlohu najmä po druhej svetovej vojne.

Recenzia výstavy / Patrik Krajčovič

Matej Hakár, Lenka Lindák Lukačovičová

(O) miznutí

Premiérová autorská výstava dvojice fotografov v inštalačnom dialógu kontempluje tému verejného a súkromného priestoru vo vzťahu s (ne)prítomnosťou človeka.

Kurátorský text / Adam Macko

Mária Mišková

Stretnutie v medzičase. Zo života Ireny Blühovej

O Irene Blühovej, fotografke, členke protifašistického odboja, jej pôsobení v Humennom 1941 – 1943 a letmom návrate po 44 rokoch pri príležitosti autorskej výstavy fotografií.

Profil autora

Vanda Rozenbergová

Andrej Vanga, Príroda. Squarol Prievidza

Aj pri snímaní prírody je hlavným motívom zvyčajne príbeh. Háčik Vangovej tvorby je v tom, že fotografuje iba prírodu. Máme na mysli prírodu ako súhrn vecí a javov, ktoré sú tým najvšednejším pozadím našej dôležitosti, prírodu ako substanciu, ktorá odjakživa obklopuje a tvorí samu seba vrátane človeka.

Recenzia výstavy / Vanda Rozenbergová

Zuzana Pustaiová

Nosenie masiek môže ovplyvniť človeka až tak, že v konečnom dôsledku ani nevie, kým vlastne je

Zuzana Pustaiová (1990) sa narodila v Leviciach. Štúdium absolvovala pod vedením Silvie Saparovej na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Doktorandské štúdium obhájila v januári minulého roku (2022) u Jany Hojstričovej. Jej tvorbe dominuje širokospektrálny záujem o sociálne stereotypy a ich vplyv na správanie jedinca, pričom sa pomocou rekvizít a fotografických koláží snaží udržať istú dávku humoru a irónie.

Rozhovor / Patrik Krajčovič

Jozef Sedlák

Petrik Béla - kňaz, fotograf, kronikár

Život a dielo Bélu Petrika venované fotografii je významné práve súčasným pohľadom na minulosť. Jeho fotografie prispievajú k pochopeniu a čiastočnému objasneniu dobového obrazového videnia – tzv. period eye. Sprístupňujú očakávania Bélu Petrika prostredníctvom fotografie vzdorovať obrazu zániku (zabudnutiu) lokálneho sveta, ktorého bol tridsaťsedem rokov súčasťou. Zachránený obrazový archív môžeme zaradiť medzi individuálne voľnočasové aktivity, ktorými Petrik dopĺňal pastoračné poslanie kňaza.

Profil autora

Marek Pupák

Otec mi hovorieval, aby som sa na svet vždy poriadne pozeral

Marek Pupák (1987) je dokumentárny fotograf žijúci v Považskej Bystrici, odkiaľ aj pochádza. Absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici (2016), odbor filmová dokumentárna tvorba. Medzi jeho najznámejšie projekty aktuálne patrí časozberný fotografický dokument Blue Grandma (od 2020), v ktorom autor autenticky zaznamenáva vzájomný vzťah medzi ním a jeho babkou. Táto otvorená séria, prezentovaná na sociálnej sieti Instagram, získala veľkú obľubu širokej verejnosti a aktuálne má cez 27 000 sledovateľov.

Rozhovor / Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Nefotografie

Peter Župník: Fotografie, ktoré som urobil, ale nikdy som ich nevidel

Bol začiatok roka 1989, zmeny v spoločnosti boli už v Prahe, kde som vtedy žil, cítiť. Po roku 1988, kedy sa tu konali prvé väčšie demonštrácie a ľudia si dodávali odvahu, bolo z rádia Slobodná Európa ohlásené zhromaždenie na uctenie si pamiatky Jána Palacha.

O fotografii, ktorá nevznikla

Tomáš Thurzo

Vo fotke som minimalista

Tomáš Thurzo je módny fotograf pôsobiaci na Slovensku a v Česku. K samotnej fotografii sa dostal cez povolanie grafického dizajnéra až v roku 2013, no za jeho pomerne krátke pôsobenie si môže do svojho portfólia zapísať viacero významných projektov a spoluprác. Vo svojej tvorbe kombinuje nadobudnuté technické znalosti s hravou kompozíciou a emóciou.

Rozhovor / Jana Gombiková

Kolektív autorov

Døkument 2020

Výstava Døkument 2020 voľne vychádza z publikácie døkument1 (2019), ktorá je výberom slovenských dokumentárnych projektov za posledných dvadsať rokov. Kľúčovým kritériom pre výber v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sa stala v prvom rade tematická spätosť fotografií so Slovenskom.

Kurátorský text / Michaela Hučko Pašteková

Gabriel Kuchta

Dokument je nekonečný príbeh

Teší ma, že vďaka fotografii sledujem dôležité udalosti z prvého radu. Veľmi si to vážim. Mám vďaka fotografii možnosť veľa zažiť, vidieť, naučiť sa a dokonca aj zistiť nové veci o sebe samom.

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Branislav Štěpánek

Nech radšej fotia tí, čo majú reálny talent

Branislav Štěpánek (1974) je absolventom Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave (2018), Česká republika. V minulosti pôsobil ako kurátor festivalu Mesiac fotografie v Bratislave a šéfredaktor časopisu Fotonoviny. Kritické eseje a rozhovory s výtvarnými umelcami publikoval v periodikách Flash Art, Profil, Jazdec, Vlna a ďalších. Je autorom publikácie Stredoeurópsky dom fotografie (2018), mapujúcej tridsaťročnú históriu Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave s prihliadnutím na nezávislú fotografickú kultúru v období od 80. rokov 20. storočia, ktorá založeniu inštitúcie predchádzala. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý kurátor, publicista a kritik súčasnej fotografie. Žije a pracuje v Bratislave.

Rozhovor / Jana Gombiková

Trojexpozícia       

Tallová,
Pivoda,
Nohálová

Už rok žijeme v bezprostrednej blízkosti vojny. Zvykli sme si už? Ale čo vlastne môžeme robiť, keď aj tak dobre vieme, že pešiakom stačia slogany. Zámienka ani taktika sa bielym ani čiernym neprezrádza, len ich výzbroj je už zopár storočí najziskovejšia komodita. A keď sa zamyslíme sami nad sebou, sme taká korupčne-žuvačková krajina – požuješ a vypľuješ, najlepšie niekam doprostred chodníka, aby sa nalepila na topánku tomu, na koho by sme si najradšej vyliali svoj sebaľútostný a infláciou násobený hejt a závisť.

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Jarmila Uhlíková

Normálna idylka

Písať o  rodine je ako písať o vode. Pulzuje v nás, vyvíjali sme sa v nej, no písať o nej zaváňa zbytočným mudrovaním, z ktorého aj tak nikto nezmúdrie. Ak sa predsa len pokúsim byť stručná a nepatetická, rodina je každodenná drina, multitasking a najvyšší level tréningu trpezlivosti, zmiešaný s tou najčistejšou detskou láskou a nekontrolovateľnou zlosťou.

Kurátorský text / Veronika Marek Markovičová

Judita Csáderová

Trafiť sa do konečnej predstavy nie je vždy jednoduché

Judita Csáderová (1948) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám slovenskej fotografie. Jej vzťah k výtvarnému umeniu a najmä k surrealizmu a abstrakcii počas štúdií na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1963 – 1967) a na pražskej FAMU (1968 – 1974) predurčili autorkine ďalšie smerovanie, v ktorom je všadeprítomný záujem o experiment. Jadro jej práce tvorí inscenovaná fotografia, autoportrét či v neskoršej tvorbe veľkoplošné fotogramy.

Rozhovor / Michaela Bosáková

Petra Bošanská

Z mojich modeliek nikdy neťahám sexualitu, slabosť či vulgárnosť

Kedysi som veľmi chcela fotiť módu a dlho som si myslela, že práve toto je oblasť, ktorej sa budem venovať do konca svojej kariéry. Potom som zistila, že to tak nie je. Jediná reakcia, ktorú môžem vo svojom biznise urobiť v reakcii na svet a spoločnosť ja, je prosba o lokálnosť, ekológiu. Niekoľko rokov pracujem pre OZ Červený nos a snažím sa zapájať do projektov pre neziskové organizácie. V rámci štúdia Josei tiež hľadáme projekty, do ktorých sa zapájame. To mi dáva veľký zmysel. Mojou fotografiou a prácou tak môžem pomôcť iným.

Rozhovor / Daniela Németh

Jakub Gulyás

Územie módnej fotografie sa stále rozširuje

Jakub Gulyás (1980) je slovenský módny fotograf pôsobiaci v Bratislave. Začiatky jeho kariéry sa spájajú s lokálnymi módnymi návrhármi a návrhárkami. To predurčilo jeho záujem o módnu fotografiu: práve v tejto oblasti sa stal výrazným pojmom.

Rozhovor / Zuzana Fajta

Kvet Nguyen

Practicing Otherness

„Vo vietnamčine je výraz pre niekoho, kto nám chýba, aj pre niekoho, koho si pamätáme, rovnaký: nhớ."

Kurátorský text / Denisa Tomková

Aurel Hrabušický

Milan Tittel, fotograf (z) Nevinnej galérie

Milan Tittel sa iba v posledných rokoch stal nefotografujúcim fotografom. Dovtedy používal fotoaparát, zabudovaný v smartfóne, ako pomocné záznamové zariadenie, ktoré slúžilo hlavne na dokumentáciu jeho vlastných diel. Snímal hlavne objekty, najčastejšie vlastné diela, ktoré mali pominuteľnú, prchavú povahu, pretože pozostávali z materiálov nestáleho skupenstva. Popritom používal aparát, tak ako mnohí iní, na zachytenie situácií, ktoré ho zaujali, azda s tým rozdielom, že sa viac sústreďoval na svoje vlastné témy, ktoré ho dlhodobo zamestnávali.

Profil autora

Dávid Gabera

Pokračovanie legendy Mariána Vargu na výstave v Danubiane. Ak by to nebol on, nešiel by som do toho, hovorí kurátor Martin Marenčin

Mesiace, ktoré nasledovali, boli podľa neho najnáročnejšie, a to najmä kvôli finálnej selekcii. Výber, ktorý mal na stole, totiž obsahoval vyše päťsto fotografií, čo narúšalo pôvodnú komornú koncepciu výstavy. „Stáli sme pred výzvou, ako to dať dokopy.

O výstave

Zuzana Pustaiová

Je veľmi dôležité, aby bol obraz vizuálny

V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografku Zuzanu Pustaiovú.

Video

Robo Kočan

Previezol som sa z jednej konečnej na druhú konečnú

V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografa Roba Kočana.

Video

Zuzana Lapitková

Priekopníčka Oľga Bleyová

Fotografie Oľgy Bleyovej (1930 – 2019) predstavujú uzavreté dielo, ktoré vo svojej bohatosti obsahuje reportáže, akty, prírodu i mestskú krajinu, portréty aj zátišia... Hoci experimentovala aj s kolorovaním alebo s farebnými diapozitívmi, bola predovšetkým majsterkou čiernobielej fotografie. Príznačne dobe, v ktorej tvorila, využívala širokú škálu výtvarných postupov, od koláží a montáží až po solarizáciu. Čo je však najdôležitejšie, v každej oblasti, do ktorej sa ako fotografka pustila, zanechala nejaké prelomové dielo.

Profil

Rovinj Photodays 2023

MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ SÚČASNEJ FOTOGRAFIE

S radosťou Vám oznamujeme, že sme sa stali partnerom veľkej medzinárodnej súťaže Rovinj Photodays, ktorá je otvorená. Prihlasovanie fotografických prác je možné...

Súťaž

Vanda Mesiariková

Deleted Land

„V roce 1988 byla v důsledku těžby hnědého uhlí na Horní Nitře vysídlena osada Laskár. Jedenáctému těžebnímu poli podlehly domy, zámek i park. Zem se propadla a stromy zalila voda,“ uvádí k vlastnímu souboru Vanda Mesiariková. „Osada zmizela z mapy i z úředních záznamů.

Recenzia výstavy / Lenka Vaculínová

Ján Viazanička

Palma v bezčasí

Pri pohľade na fotografie sa nemožno ubrániť dojmu určitého paradoxu. Autor je dokumentárny fotograf a od takého sa automaticky očakáva, že zobrazí udalosti a veci v lineárnej, naratívnej forme: umelecky zdokumentuje, že sa niekde stal (alebo mohol stať) príbeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a koniec, a v ktorom jednotlivé súčasti na seba významovo nadväzujú.

Kurátorský text / Branislav Štěpánek

Trojexpozícia       

Adamčáková,
Michalčík,
Gogoláková

Jeseň odovzdala svoje plody. Prichádza ticho zimy a jej krátke dni. Hľadí na nás tma a my na ňu. A keď v nej zrazu nevieme nahmatať svoj motivačný diár, sme aspoň na chvíľku spokojní s tým, kto a kde sme?

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Jana Hojstričová

Úložisko.
Expozícia, fotografia, depositum

Pojem úložisko sa v súčasnom svete spája najmä s ukladaním dát najrôznejšieho druhu v digitálnom priestore. Úložisko umožňuje permanentný prístup užívateľov k rôznym informáciám, sprehľadňuje orientáciu v neprebernom počte dát, odbremeňuje od nárastu administratívnej záťaže. Úložisko však možno chápať aj ako širší pojem pre ukladanie rôznorodých predmetov, materiálov, čohokoľvek, čo treba uskladniť, uchovať alebo obhájiť.

Kurátorský text / Bohunka Koklesová

Dávid Gabera

Schúliť sa do deky a z odstupu sledovať, čo sa deje okolo. OFF Bratislava predstavuje zmes kritických pohľadov na súčasný svet

Festival OFF Bratislava už tradične otvára umeleckú diskusiu na súčasné témy a aj tento rok priniesol to, čo sa od neho očakávalo – kvalitnú zmes rôznorodých pohľadov, názorov a hlasov.

O festivale

Matej Kalina

Musel som sa naučiť pracovať koncepčne, dennikársky novinár to nevie

Chcem, aby si ľudia pri pohľade na moje fotografie vytvorili vlastný názor, nič nevnucujem. Aj ja sa tými výjazdami veľa učím. Hovorím si, že čokoľvek fotím, či reportáž alebo aj ten šoubiznis, musím si z toho fotenia odniesť niečo, čo ma obohatí. Popri tom, ako sa pozerám cez objektív a fotím, snažím sa veľa počúvať.

Rozhovor / Daniela Németh

Dávid Gabera

Smrť, ktorá sa vás dotkne. Interakcia v tvorbe Tibora Czitó

Začať pracovať na vlastných projektoch bol jeho dlhoročný sen. Spočiatku by sa chcel sústrediť na prácu s fotografiou, no časom plánuje skúsiť aj maľbu a sochu a napokon prejsť od menej plošných projektov k objektovým inštaláciám. „Nechávam to otvorené,“ hovorí.

Profil autora

Lenka Lindák Lukačovičová

Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča

Galéria Ľudovíta Hlaváča sídli priamo na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vznikla v roku 2010 vďaka iniciatíve Jozefa Sedláka a Petry Cepkovej.

Recenzia knihy

Veronika Marek Markovičová

Život – obraz. Život zobraz. Živo zobraz. O tvorbe Ľuby Veleckej

Zahľadieť sa do fotografickej tvorby Ľuby Vančovej - Veleckej znamená vrátiť sa do 60. rokov. Uvidieť prednormalizačnú Bratislavu vnímavosťou mladosti. Dielo presiaknuté vášňou k filmu a dobovou „neznesiteľnou ľahkosťou bytia“. V atmosfére blízkosti, v medzizastávke k réžii, s fotoaparátom namiereným pred seba.

Profil autorky

Jena Šimková

Fotoaparát je pre mňa nástroj na sebavyjadrenie

Pochádza z Bratislavy (1954), fotografii sa venuje od 14 rokov. Je absolventkou Strednej školy umeleckého priemyslu, odbor fotografie (1969 - 1973), a Filmovej a televíznej fakulty FAMU v Prahe (1973 - 1978). Venuje sa módnej, reklamnej a portrétnej fotografii. Jej fotografie sa objavili na titulkách slovenských ženských a módnych časopisov stovky krát. Svoju umeleckú tvorbu prezentuje na výstavách doma aj v zahraničí. Je členkou Slovenskej výtvarnej únie. Spolupracuje so slovenskými módnymi návrhármi a ako jediná na Slovensku mapuje vývoj slovenskej módy.

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Anna Vartecká

Mýty a revolúcie v tvorbe Miloty Havránkovej

Milota Havránková (1945) patrí k prvej československej generácii vysokoškolsky vzdelaných profesionálnych fotografov a fotografiek, ktorí koncom 60. rokov minulého storočia absolvovali študijný odbor výtvarná fotografia na pražskej FAMU u profesora Jána Šmoka. Pre jej tvorbu je príznačná nielen pestrosť technologických, formálnych a myšlienkových prístupov, ale i široký záber umeleckých disciplín počnúc dizajnom a módou, cez knižné ilustrácie, monumentálne interiérové fotografie, do architektúry inscenovanú a výtvarnú fotografiu až k experimentálnemu filmu.

Profil autorky

Dávid Gabera

Je to obraz jej vlastnej minulosti, ale nabitý fantáziou a fikciou. Barbora Bačová v diplomovej práci problematizuje vnímanie fotografie

„Páči sa mi, ako si to dievča sedí a dumá si. Pripadá mi, že sa na mňa podobá,“ hovorí Barbora Bačová v momente, keď mi ukazuje starú čiernobielu fotografiu. Objavila ju náhodne na pulte v antikvariáte. Zachytáva scénu ľudí, ktorí si opekajú uprostred lesa – mladé dievča, ako sedí bokom na nafukovačke a oproti nej sa nachádza skupinka ďalších štyroch ľudí.

Profil autoky

Monika Stacho

Konceptuálne diptychy Ľuba Stacha

Ľubo Stacho, dnes zrelý slovenský fotograf, výtvarník a pedagóg v jednom, začal tvoriť diptychy s konceptuálnym podtextom v druhej polovici 70. rokov, kedy ukončil Stavebnú fakultu SVŠT a začal študovať FAMU v Prahe. Táto štúdia pojednáva o vtedajšom a priamo nasledujúcom čase, ktorý v jeho tvorbe rozpútal záujem o jeho vlastnú diptychovú tvorbu, ktorou sa odvtedy zaoberá viac než 45 rokov, nepretržite až dodnes.

Teoretický text

Dávid Gabera

Žiadna estetika ani romantika. Viktor Kopasz za 30 rokov zdokumentoval premenu Latorice

Prvé okamihy s Latoricou si spája s tým, ako v šestnástich pri jej brehu s partiou kamarátov počúval undergroundovú hudbu, tie posledné so smutnými a osamotenými prechádzkami po miestach, kde kedysi tiekla voda.

Profil autora

Peter Lančarič

Často fotografujem ľudí, ktorí majú za sebou veľké príbehy a pritom by si povedal, že sú to takí bežní nepovšimnutí ľudia — „človek milión“

Fotografiami sa snaží reflektovať problematiku života ľudí žijúcich na vidieku, ale tak isto dokumentuje dianie undergroundových komunít na Slovensku. Druhou rovinou jeho práce je zaznamenávanie svojho prežívania prítomnosti formou fotografického denníka a autoportrétov.

Rozhovor / Patrik Krajčovič

Trojexpozícia       

Panáková, Povodová, Horváthová

Ideálny vek na dieťa, ideálny počet detí, ideálny vekový rozdiel medzi deťmi, ideálny spôsob výchovy… Nič také neexistuje. Vyrobíte a vytlačíte zo seba človeka, ktorý vás takmer neustále potrebuje a ďalej nasleduje každý deň, ktorý prináša sériu pokusov, omylov a občas malých úspechov. Plus kopec bezpodmienečnej lásky.

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Laura Belišová

Dni (nielen) fotografie v Leviciach 2022

Tento rok prebiehal v Leviciach už 15. ročník medzinárodného festivalu Dni nielen fotografie v Leviciach (6.5.2022-31.7.2022), ktorý dáva veľkorysý priestor médiu fotografie v jeho rôznych podobách a formách.

O festivale

Jozef Sedlák

Združenie fotografov amatérov YMCA a Fotoskupiny KSTL Bratislava

Otázka, ktorá vyplýva z projektu tejto publikácie, kladie dôraz na identitu, miesto a pozíciu značky YMCA Bratislava v spojitosti s fotoamatérmi – kto koho vlastne vytvoril. Vytvorila - Jurkoviča, Dohnányho, Malíka a ďalších značka YMCA alebo naopak Jurkovič, Dohnány a ďalší vytvorili fenomén organizácie YMCA spojený s fotografiou. Publikácia približuje príbeh organizácie cez konkrétnu činnosť malej komunity fotoamatérov, ktorých snahou bolo fotografovať a presvedčiť pre tento koníček čím väčší počet amatérov.

O knihe

Piotr Gaska

Prenasledovaní fotografiou (Ako čítať fotografiu)

Fotografia mŕtveho chlapca vyplaveného na breh, obraz golfového ihriska s vysokým plotom, cez ktorý sa snažia preskočiť utečenci, či fotografia dieťaťa, podávaného popod ostnatý drôt na srbsko-maďarskej hranici. To všetko sú symboly takzvanej utečeneckej krízy, ktoré sme videli v tlači alebo na sociálnych sieťach. Napriek tomu akoby tieto fotografie boli neviditeľné.

Teoretický text

Ema Lančaričová

Kniha o malom Ríme

Okrem významu fotoknihy ako objektu má RAMBLE TRNAVA aj iný presah. Ema Lančaričová aj prostredníctvom tejto práce nabáda diváka na iný pohľad na fotografiu.

Recenzia knihy / Kvet Nguyen

DOKUMENT MAGAZÍN

ÚSKALIA FOTOGRAFIE — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému ÚSKALIA FOTOGRAFIE.

Video

DOKUMENT MAGAZÍN

VÝTVARNÁ FOTOGRAFIA — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému VÝTVARNÁ FOTOGRAFIA.

Video

DOKUMENT MAGAZÍN

OSOBNÉ PROJEKTY — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému OSOBNÉ PROJEKTY.

Video

DOKUMENT MAGAZÍN

PORTRÉT — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému PORTRÉT.

Video

Dávid Gabera

S odstupom, ale do hĺbky. Jozef Lauruský dokázal zachytiť tragédiu výstavby Stariny ako nik iný

Veľký projekt výstavby priehrady zachytávalo v osemdesiatych rokoch viacero umelcov, no len jedného z nich sa týkal osobne.

Profil autora

Piotr Gaska

Symboly nespravodlivého sveta

Dve Bandžákove knihy sú, ako hovorí sám autor, výsledkom dlhoročnej práce. Prvá, vydaná v roku 2020, nazvaná Siempre, je záznamom desiatich rokov autorových ciest do Nikaraguy, zmietanej chaosom, chudobou a desivými revolúciami. Druhá, monografia Jehe Bereeni, bola vydaná o rok neskôr.

Recenzia knihy

Ester Šabíková

Mojou túžbou sa stalo vytvoriť priestor na vznik obrazu, ktorý bude demonštrovať hlboké prerastenie s prírodou

Ester Šabíková (1994) je absolventkou Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2020). Jej fotografie boli v roku 2020 zaradené do knižnej publikácie Fresh Eyes o 100 európskych vychádzajúcich talentoch fotografie. Už počas štúdia sa v jej tvorbe objavila práca s krehkosťou existencie, plynutím času a jeho zbieraním.

Rozhovor / Patrik Krajčovič

Gréta Čandová

Hľadám návrat k jednoduchosti a podstate. K tomu, čo nás spája

Gréta Čandová (1991) študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a v rámci študijného pobytu aj na Varšavskej Univerzite. Pracovala ako sprievodkyňa v Centre polárnej žiary na Islande, vypomáhala ako dobrovoľníčka v Nepále pri stavbe školy a v rodných Košiciach sa venovala práci s rodinami bez domova a prístupu sociálneho bývania Housing First.

Rozhovor / Dávid Gabera

Silvia Lacková Čúzyová

Ostrovy v každodennosti.
O tvorbe Ivana Matejku

Bratislavský fotograf Ivan Matejka patrí k dlhovekým pozorovateľom svojho prostredia, ktorí ho po celý život tvorivo a vytrvalo zaznamenávali. Jeho fotografie z individuálneho uhla pohľadu oživujú rozporuplné dekády nášho 20. storočia, od špecifickej atmosféry záveru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, cez šeď socializmu, ktorý Matejka ako jeden z mála fotil aj vo farbe. Na jeho dobových snímkach sú dnes už neexistujúce zákutia a zátišia, prchavé momenty mesta, ktoré sa dávno stratili v histórii, alebo zostali už len v zážitkoch a spomienkach pamätníkov.

Profil autora

Laura Belišová

Dotknúť sa a darovať si krásu. O tvorbe Petry Cepkovej

Petra Cepková, (1979) je predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografickej scény. Rovnako je aj dlhoročná pedagogička obdivujúca poznanie, umelkyňa milujúca umenie v jeho rôznych podobách a formách, fotografka, žena a matka, pripravená odovzdávať ďalej to, čo sama dostala. Rada by som autorku v rámci jej rozmanitosti priblížila a v nasledujúcich riadkoch interpretovala jej osobnosť a tvorbu.

Profil autorky

Tono Stano

Oveľa nebezpečnejšie je žiť v bezpečí

Tono Stano (1960, Zlaté Moravce), jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských fotografov, študoval na bratislavskej ŠUP-ke, neskôr pokračoval na FAMU v Prahe (1986). V českej metropole dodnes žije a tvorí. Už počas štúdia na FAMU sa stal výraznou postavou tzv. Slovenskej novej vlny.

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Trojexpozícia       

Uhlíková, Benko, Kopcsay

Už tretí rok žijeme s prasknutou škrupinkou nášho rokmi zaužívaného (vlastne) blahobytu. Od predjaria sa nielen u nás objavila vcelku smrtnosnosná kombinácia - k mutujúcej psychadélii pandémie sa pridala vojna a inflácia. Znie to ako priemerne nevydarený scenár veľkorozpočtového filmu, v ktorom je vždy jasné, kto je ten zlý a kto ten dobrý a akú pateticky motivačnú múdrosť bude treba, aby hlavný hrdina na záver povedal. Celý spotený, ale ako víťaz. Kiežby to tak bolo a o pol roka by si na ten film nikto ani nespomenul.

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Anton Vydra

Dejiny davovej nenávisti

Ďalší sa pridá a pridá sa aj tretí. Potom štvrtý, piaty, šiesty. Ešte to nie je dav, ale už sa rodí.

Esej

Anna Mlynek Maximová

Oheň, voda, kameň, život. O tvorbe Kataríny Poliačikovej

Katarína Poliačiková (1982) je vizuálna umelkyňa využívajúca v tvorbe fotografiu, video, inštaláciu, performance a text. Základom jej tvorivého procesu je kontemplatívna reflexia reality.

Profil autorky

Soňa Maletz

Páči sa mi byť iba pozorovateľkou

Soňa Maletz (1992) je režisérka a dokumentárna fotografka. Pražskú FAMU ukončila stredometrážnym filmom Varga (2017) o hudobníkovi Mariánov Vargovi. Momentálne sa venuje nakrúcaniu dokumentárneho cyklu Fotka je mŕtva pre RTVS a tvorbe videoklipov.

Rozhovor / Jana Gombiková

Ilona Németh

Eastern Sugar

Názov Eastern Sugar si francúzsko-britské konzorcium zvolilo pre obchodnú spoločnosť, ktorá vstúpila do cukrovarníctva v strednej Európe v 90. rokoch, bezprostredne po páde komunizmu.

O knihe

Matúš Zajac

Chcem sa pozorovateľa hlboko dotknúť, aby o tom premýšľal

Matúš Zajac (1971) fotograf, pedagóg, kurátor. Fotografiu začal študovať na pražskej FAMU (1996 ), neskôr sa vrátil na Slovensko a umelecké vzdelanie získal na VŠVU v Bratislave (2003). Jeho dlhodobým učiteľom a priateľom bol od roku 1989 Tibor Huszár, u ktorého pracoval ako asistent. Vo svojej tvorbe vedome prepája sociálny dokument s výtvarnými prvkami. Je známy svojimi dlhodobými sociálno-spoločenskými projektami, v ktorých skúma rôzne subkultúry. Svojím expresívnym zobrazovacím jazykom pozorovateľovi umožňuje preniknúť do vnútra fotografovaných subjektov. Okrem dokumentu sa venuje aj reportáži, portrétu či reklame.

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Kvet Nguyen

Dôležitý je prvý moment s divákom

Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) (1995) absolvovala v roku 2021 magisterské štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Je laureátkou ceny Nadácie Tatra Banka 2021 v kategórii Mladý tvorca. Jej bakalárska práca Tu sa môžu miešať jablká s hruškami (2019 - 2020) bola ocenená druhým miestom na Svetovom bienále študentskej fotografie v roku 2019.

Rozhovor / Zuzana Fajta

Dávid Suchár

Zaujíma ma, prečo sú skejteri takí, akí sú

Dávid Suchár (1981) je skejter, fotograf a filmár. S fotografiou začínal v mladom veku, keď zachytával partiu kamarátov-skejterov na prešovskom sídlisku, kde vyrastal. Dnes fotografuje skejterské komunity v New Yorku či Berlíne a od roku 2017 pravidelne aj dievčenské skejtové zoskupenie v Jeruzaleme, ktoré tvoria členky rozličných náboženstiev. Jeho krátky dokumentárny film Unfinished Stories (2014), v ktorom zaznamenal skejtbordovú komunitu na vidieku východného Slovenska, sa objavil na viacerých filmových festivaloch.

Rozhovor / Dávid Gabera

Tomáš Pospěch

Fotiť v českých dedinách bola nuda, vždy nás viac lákalo chodiť na Slovensko, hovorí český teoretik a fotograf

Historik umenia a fotograf Tomáš Pospěch je známy tým, že sa vo svojich dokumentárnych projektoch dlhodobo zaoberá fenoménom „českosti“ a mapuje stereotypy v českej spoločnosti. Jeho fotografické začiatky sú však spojené so severovýchodným Slovenskom, kde v 90. rokoch dokumentoval rusínske obce.

Rozhovor / Dávid Gabera

Zuzana Lapitková

Motív tela v slovenskej fotografii

V histórii slovenskej fotografie nájdeme rôzne spôsoby nahliadania na ľudské telo. Spomeňme grafické ponímanie ženského aktu Oľgy Bleyovej alebo hru s perspektívou a mierkou človeka Mira Švolíka. Švolík je však len jeden z reprezentantov generácie Slovenskej novej vlny intenzívne pracujúcej s týmto motívom. Významy, ktoré nesie figúra človeka v umení, sú do veľkej miery ovplyvnené dobovým myšlienkovým svetom spoločnosti. Môj výber fotografov a diel sa preto odvíja od aktuálnych spoločenských otázok súvisiacich s ľudským telom.

Teoretický text

Juraj Mravec

Nemyslím si, že poslaním dokumentu je meniť svet

Juraj Mravec mladší (1987) je absolventom Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie (2013) na VŠMU v Bratislave. Venuje sa fotografii, ale aj kamere a réžii. V rokoch 2014 a 2015 získal 2. miesto na súťaži Czech Press Photo v kategórii reportáž za svoje série z Ukrajiny. Jeho režijným debutom sa stal film Mir vam (2016) o živote ľudí naprieč vojnovou líniou na Donbase.

Rozhovor / Piotr Gaska

Václav Podestát

31. bratislavský Mesiac fotografie

Po roční přestávce, spojené s globální pandemií koronaviru, proudily opět začátkem listopadu 2021 ulicemi slovenské metropole skupinky příznivců fotografie.

O festivale

Laura Belišová

Podoby

Zobrazovanie ľudskej podoby prostredníctvom výtvarného umenia má svoju históriu ešte v staroveku. Téma portrétu sa vinie celými dejinami umenia. Prístup k zachyteniu človeka, ako aj  jeho chápanie a významy sa neustále menili. Od idealizácie k hodnote reálneho zobrazenia, od prezentovanej dokonalosti k zobrazovaniu nedokonalej skutočnosti. Od konkrétneho, po abstraktné. Od vysokého, po nízke. Od nedosiahnutelnosti, po širokú dostupnosť. Od hodnoty zachovania podoby, po ukradnutie duše zobrazením tela.

Recenzia výstavy / Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Branislav Štěpánek

V kolobehu sebaoslobodzovania

Spojiť do jedného výstavného projektu tri generačne odlišné, a navyše silne programovo vyhranené autorky je vskutku neľahká úloha. Kurátorka Anna Vartecká skombinovala diela zastúpených umelkýň tak, aby boli dostatočne odlišné a nekonkurovali si, ale zároveň na seba nadväzovali. Výsledkom je, myslím, skvelá konzistentná výstava, inštalovaná v Galérii mesta Bratislavy v rámci uplynulého 31. ročníka Mesiaca fotografie.

Recenzia výstavy / Branislav Štěpánek

Trojexpozícia       

Kamrlová, Žiak, Vankovicová

Keď je človek už roky zahľadený do fotografie - do výstav, fotokníh, písania a editovania textov, či do vlastnej tvorby, príjemným osviežením myšlienkového toku je zadumať sa nad tým, ako čítajú obraz nefotografi. Ľudia z rôznych odborov, ktorí bezprostredne nežijú fotografiou. Nepoužívajú ju ako hlavný vyjadrovací prostriedok. Čo sa skrýva “za obrazom”?

Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Viki Kollerová

Dobrá fotografia je taká, ktorá ma presahuje

Viki Kollerová (1984) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008). Vo svojej fotografickej tvorbe sa od začiatku venuje predovšetkým autoportrétu. Jej prvá samostatná výstava s názvom Na vlastných povrázkoch (2012) skúma limity vnútorného priestoru a hľadá únikové cesty.

Rozhovor / Jana Gombiková

Štefan Opavský

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme. Môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický, či kontext inej tvorby autora.

Recenzia knihy

Dávid Gabera

Obraz ženy, krajiny. O tvorbe Tatiany Takáčovej

Tatiana Takáčová (1987) absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií v ateliéri Silvii Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v galérii Šopa, od roku 2022 pôsobí ako kurátorka v medzinárodnom umeleckom rezidenčnom programe K.A.I.R. Košice a na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach vyučuje predmet fotografický ateliér. Vo svojej voľnej tvorbe sa pohybuje na pomedzí inscenovanej a konceptuálnej fotografie.

Profil autorky

Nefotografie

Matej Hakár: Niektoré intímne fotografie si nosím v hlave

Jedného dňa som odložil fotoaparát, ktorý bol mojou súčasťou a spôsobom nazerania na svet. Mal som pocit, že prežívam emócie druhých ľudí intenzívnejšie, ako tie moje. Že život sa stal fragmentom idealizovaných obrazov a ich interpretácie bez dialógu.

O fotografii, ktorá nevznikla

Jana Čavojská

Humans - Obyčajné šťastie Katy Sedlak a Juraja Sedláka

Po vzore známej knihy Humans of the World, spojil Forbes sily s reportážnou fotografkou Janou Čavojskou pre knihu Humans, 2021. Je to jedinečné dielo plné malých, ale veľavravných príbehov ľudí naprieč Slovenskom, ktorí museli v súvislosti s pandémiou niečo zmeniť vo svojich životoch, aby sa mohli opäť „nadýchnuť“.

Úryvok z knihy

Robert Vano

Skoro všetko mi vyšlo, pretože som nič neplánoval

Významný slovenský fotograf s americkým občianstvom. Narodil sa v Nových Zámkoch maďarským rodičom. Po maturite v roku 1967 namiesto toho, aby nastúpil na vojnu, emigroval zo socialistického Československa.

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Lucia Benická

Kočanove fotohry

Títo autori zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa už takmer tri desaťročia vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Profil autora

Nefotografie

Katarína Poliačiková: Až kým si nebudeme pamätať to isté

Moja najsilnejšia spomienka na nezachytenú fotografiu, alebo skôr fotografie, sa viaže k osobnému projektu, ktorý som realizovala spolu s mojou nevlastnou sestrou v rokoch 2012-2013.

O fotografii, ktorá nevznikla

Janka Blaško Križanová

Historické fotografie žijú s nami

Keď sa dnes opäť pozeráme na prvú zachovanú fotografiu, mnoho z nás v nej na prvý pohľad len ťažko rozozná pohľad z okna. Nenápadný obrázok, ktorého autorom bol okolo roku 1826 Niécephore Niépce, je však vskutku revolučným počinom. Technologický proces, ktorý neskôr sprístupnil svojmu kolegovi Daguerrovi, odštartoval cestu fotografie.

Rozhovor / Zuzana Fajta

Branislav Štěpánek

Viva Latina!

Recenzia festivalu

Andrej Balco

Rozprávam vlastný príbeh

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Pavol Breier

Načrieť pod povrch

Rozhovor / Branislav Štěpánek

Nefotografie

Peter Marek: Fotografie, ktoré nevadí, že som neurobil

O fotografii, ktorá nevznikla

Aurel Hrabušický

Rozoznať, čo je dobré umenie a čo iba nepodarok, je čoraz ťažšie

Rozhovor / Jana Močková

Michaela Hučko Pašteková

Rôznorodé hlasy slovenského dokumentu

Teoretický text

Aurel Hrabušický

Juraj Bartoš “cvakajúci dokumentátor”

Profil autora

Nefotografie

Jozef Ondzik: Fotografia, ktorá (ne)vznikla.

O fotografii, ktorá nevznikla

Anton Vydra

Zaľudnené prázdno

Esej

Filip Vančo

Uzavretá scéna bez kritického diskurzu nemôže napredovať

Rozhovor / Jana Gombiková

Eric Min

Svět jako jevištní podlaha

Miro Švolík a souvislost mezi sexem a geometrií

Profil autora

Zuzana Pustaiová

Zrkadlo rodiny je zrkadlom spoločnosti

Teoretický text

Evelyn Benčičová

Sme to, čo vidíme okolo seba

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Juraj Bartoš

Dobrý portrét je taký, ktorý prezradí, čo je v človeku

Rozhovor / Kamila Balcová

Jakub Jančo

Údolie radosti

Esej / Stanislav Piatrik

Branislav Štěpánek

Osobnosť slovenskej fotografie: Anton Šmotlák

Recenzia knihy / Branislav Štěpánek

Lukáš Bártl

Tatranský pozdrav znovuobjaveného Vladimíra Koštiala

Profil autora

Mária Švarbová

Stala som sa sama sebou

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Olja Triaška Stefanović

Rozhovor s fotografkou a vedúcou Katedry fotografie a nových médií o jej tvorbe, škole a spoločnosti

Archív Fotonovín / rozhovor Jana Gombiková

Andrej Vanga

Príroda - Ralph Waldo Emerson

Úrývok z knihy

Pavel Maria Smejkal

Hra s obrazom, posolstvom, pravdou a históriou samotnou

Rozhovor / Marianna Špaková

Tomáš Benedikovič

Dúfam, že aj naša práca mení spoločnosť k lepšiemu

Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Milota Havránková

Vždy som milovala to, čím som žila a na čom som pracovala

Rozhovor / Veronika Marek Markovičová

Ján Viazanička

Vznikol archív slovenskej fotografie pod názvom Dokument magazín

Rozhovor / Jana Gombiková

OFF Bratislava

FAMILY PORTRAIT

Open call 2021

Jana Hojstričová

Mladá generácia fotografov sa už nenechá vyčleňovať

Rozhovor / Jana Močková

Alan Hyža

Nemám rád, keď sa niečo robí narýchlo

Výnimočnú fotku od tej priemernej odlišujú drobné detaily

Archív Fotonovín / rozhovor Jana Gombiková

Ján Viazanička

Rekviem slovenskej dediny

Recenzia výstavy / Štefan Opavský

Dorota Holubová

Vyberám si témy, ktoré sa ma bytostne dotýkajú

Rozhovor / Jana Gombiková

Martina Šimkovičová

Zdokonaľovať stratégie prežitia a adaptácie

Recenzia knihy / Veronika M. Markovičová

Tereza Červeňová

Fotka mŕtva určite nie je. Ja vďaka nej žijem

Fotka Je Mŕtva / video

Lena Jakubčáková

Spis 44

Esej / Stanislav Piatrik

Libuše Jarcovjáková

Co považuji za hrůzu, je, že většina lidí zaměňuje fotit krásné věci, za krásné fotografie

Fotka Je Mŕtva / video

Jozef Sedlák

DØKUMENT1. Netušil som, že budem v prvých týždňoch Nového roku premýšľať nad kritickejším a vážnejším posolstvom tohto projektu

Archív Fotonovín / recenzia knihy

Diana Takacsova

Každý si robte čo chcete :-)

Fotka Je Mŕtva / video

Mária Pinčíková

Pre mňa je najdôležitejší autentický moment, a tým pádom sa vyhýbam takým veciam, pri ktorých by som sa musela znásilňovať do uhla pohľadu, ktorý mi je cudzí

Rozhovor / Jana Gombiková

Boris Németh

O výstave: Bratislava – Košice a späť / Galéria Slovak Press Photo

Esej / Branislav Štěpánek

Fotopondelok       

Hranice dokumentárnej fotografie

Teoretický text

Boris Németh

Super by bolo, keby ma hral Robert Redford

Fotka Je Mŕtva / video

Andrej Balco

Bol som trpezlivý a tvrdohlavý

Fotka Je Mŕtva / video

Lena Jakubčáková

Nie som ambiciózny typ

Fotka Je Mŕtva / video

Fotopondelok       

Peter Marek, Veronika Marek Markovičová

O projekte

Ján Viazanička

Treba robiť a ono to príde. Netreba mať pocit, že máte talent

Fotka Je Mŕtva / video