Rubrika / Zuzana Pustaiová

O fotoknihách

Karina Golisová

Nová rubrika o fotografických knihách, ktorá prináša krátke rozhovory s fotografmi a fotografkami, grafickymi dizajnérmi a dizajnérkami, študentmi a študentkami fotografie a dizajnu a mnohými ďalšími na tému fotografických kníh. Ako prvú som vyspovedala Karinu Golisovú.

Karina Golisová (1997) vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave v odbore textilný dizajn. Je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde študovala na katedre fotografie v Ateliéri fotografia, realita a konštrukcia. Absolvovala študentský polročný pobyt na LAB University of Applied Sciences vo fínskom meste Lahti cez Erasmus+, kde študovala dokumentárnu fotografiu. V roku 2020 bola víťazkou Slovak Press Photo v kategórii Študenti a mladí fotografi do 26 rokov). Takisto sa zúčastnila mesačnej rezidencie v kultúrno—turistickom centre HÁJOVŇA v Banskej Štiavnici. Má za sebou mnohé výstavy v Bratislave, Trnave, Belehrade, Trenčíne, Budapešti, Tel Avive a v Paríži. Je autorkou deviatich fotografických zinov, ktoré si sama publikovala. Aktuálne ukončila magisterské štúdium na pražskej FAMU na Katedre fotografie v Ateliéri imaginatívnej fotografie.

Karina Golisová, Autoportrét, 2022

V tvojej voľnej tvorbe sa dlhodobo venuješ tvorbe zinov. Čo bol pre teba prvotný impulz k ich tvorbe?

Už od malička som si neustále vytvárala polepené a kolážovité zošity, ktoré spätne analyzujem za akúsi moju prvú fascináciu s tvorbou zinu. Neskôr som sa s tým stretla počas môjho štúdia na ŠUP, kde som po každej klauzúre musela vytvoriť dokumentáciu tvorby diela v podobe malej publikácie. Systematickejšie som sa tvorbe zinov začala venovať v roku 2018 na VŠVU, keď som prvýkrát robila rozsiahlejšiu fotografickú sériu. Môj prvý zin UTOPIA vznikol aj vďaka praktickým dôvodom. Keďže som mala veľmi veľa materiálu, prišlo mi najvhodnejšie vytvoriť naratív práve vo fyzickej knižnej forme. Prvýkrát v živote som vytvárala dvojstránky z mojich fotiek a do toho procesu som sa zamilovala. Odvtedy primárne uvažujem vždy nad zinovým výstupom. (pozn. ZIN | ZINE | FANZINE je nezávislá publikácia vydávaná priamo autormi alebo fanúšikmi určitého odboru. Je to nízkonákladová a nízkorozpočtová publikácia vychádzajúca z formátu časopisu, ktorá sa teší veľkej popularite medzi fotografmi.)

Karin Golisová: Utopia, 2021

Akým témam sa venuješ vo svojich zinoch?

Myslím si, že tému zinu si neurčujem sama, ale určuje mi to práve stav, v akom som, a určujú mi to hlavne pocity a potreby, ktoré zažívam. Vytvorila som ziny o komunite a priateľstve, o nedeľných obedoch s mojimi priateľmi, o mojom presťahovaní sa do Prahy, ziny o tom, aké by bolo vidieť svoje fotografie ako divák, alebo o tom, kedy sa odhodlávam stlačiť spúšť na fotoaparáte. Keď sa pozriem na archív svojich zinov, vidím v nich systematicky zaznamenaný svoj život. Lásku, priateľstvá dočasné aj trvalé, pocity, pochybnosti a hlavne akýsi smer, kam kráčam. Dalo by sa povedať, že zinom uzatváram obdobia v mojom živote.

Spolupracuješ na nich s grafickými dizajnérmi alebo si ich celé dizajnuješ sama? Do akej miery má pre teba význam pri ich tvorbe výber materiálu, knižnej väzby, obálky i voľba samotného papieru?

Kolektívna práca je pre mňa nesmierne dôležitá. Dávam rada priestor grafickým dizajnérom, s ktorými esteticky a hlavne priateľsky súzniem. Grafikov si vždy vyberám podľa témy, ktorú práve spracovávam. Keď pracujem na nejakej emotívnejšej a citlivejšej téme, vyberám si konkrétneho človeka, s ktorým to celé riešim. Keď som robila zin o mojom presťahovaní do Prahy, pracovala som s kamošom, ktorý sa tiež práve presťahoval. Grafický dizajnér a fotograf, ktorí spolu pracujú na zine, musia mať medzi sebou vzťah. Aspoň u mňa to tak funguje. Voľba fyzického prevedenia je vždy veľmi intuitívna. Podľa témy sa mi vždy ukáže, aký formát, aký materiál a aká väzba podčiarkne samotný zin čo najlepšie.

Karina Golisová: Miesto, 2022

Ako vnímaš rozdiel medzi knižnou publikáciu/zinom a výstavou?

Priznám sa, že mám veľký rešpekt pred výstavou v priestore. Myslím si, že sa občas trochu skrývam za tými všetkými zinmi, ktoré robím. Ak už staviam výstavu, tak ide o veľmi podobný pracovný postup ako pri tvorbe zinu. Chcem mať priestor, materiály a svetlo, ktoré budú korešpondovať s témou do takej miery, aby to vytváralo ďalšie vrstvy v diele.

Aktuálne žiješ v Prahe, kde si sa presťahovala kvôli štúdiu na FAMU. Ako by si opísala vydávanie fotografických kníh na Slovensku v porovnaní s Českou republikou alebo všeobecne zahraničím?

Hneď ako som sa prisťahovala do Prahy, tak som mala šťastie, že som spoznala totálnych zinových a fotoknižných fanatikov. Dostala som sa do rozsiahlych zbierok rôznych zinov, kde som mohla listovať knihy hodiny. Išlo prevažne o české ziny od rôznych grafikov, fotografov a konceptuálnych umelcov. Práve z týchto zážitkov mám pocit, že tu autori kladú veľký dôraz práve na tlačené – „fyzické“ médium. Experimentujú hlavne s riso tlačou. Takisto sa tu usporadúvajú zine fairy a hlavne tu existujú predajne, kde si môžete zakúpiť ziny vydávané svojpomocne. Čo sa týka zahraničia, keď sa na nejakom zinovom evente ocitnem, tak vždy ma to veľmi inšpiruje a motivuje naďalej tvoriť v tejto forme, aj keď na Slovensku ľudia k tomuto médiu nemajú vybudovaný vzťah.

Čo plánuješ do blízkej budúcnosti?

V ďalšom roku vydávam nový zin v spolupráci s českou editorkou a kurátorkou Luciou Černou a s grafickým dizajnérom Matejom Mihályim. Organizujeme výstavu spojenú s prezentáciou novej publikácie. Takisto pracujem od septembra na mojej diplomovej práci – po prvýkrát sa venujem mojej biologickej rodine a prvýkrát sa odhodlávam fotograficky angažovať v tomto prostredí.

Aká fotografická kniha Tebou zarezonovala v poslednom období?

JH Engström – The Frame (2022), Theo Elias – Fåglarna (2022), Angelica Elliot – RÅGSVED (2020), všetky tieto knihy sú veľmi silné fotografickým obsahom aj samotným prevedením. Takisto si práve pomaly prezerám knihu Four Books od Wolganga Tillmansa (2020), ktorá ma baví viac obsahom než samotným prevedením.

Z knihy Angelica Elliot : Rågsved, 2020

Z knihy JH Engström : The Frame, 2022

Z knihy Theo Elias: Fåglarna, 2022

Z knihy Wolgang Tillmans: Four Books (2020)

Zdroj ilustračných fotografií:

https://journal-photobooks.com/products/angelica-elliott-ragsved?variant=32193092714538 https://www.pierrevonkleist.com/products/the-frame-jh-engstrom https://editionsbessard.com/product/faglarna/ https://www.amazon.com/Wolfgang-Tillmans-Anniversary-QUARANTE-Multilingual/dp/3836582538