Aurel Hrabušický

Milan Tittel, fotograf (z) Nevinnej galérie

Milan Tittel sa iba v posledných rokoch stal nefotografujúcim fotografom. Dovtedy používal fotoaparát, zabudovaný v smartfóne, ako pomocné záznamové zariadenie, ktoré slúžilo hlavne na dokumentáciu jeho vlastných diel. Snímal hlavne objekty, najčastejšie vlastné diela, ktoré mali pominuteľnú, prchavú povahu, pretože pozostávali z materiálov nestáleho skupenstva. Popritom používal aparát, tak ako mnohí iní, na zachytenie situácií, ktoré ho zaujali, azda s tým rozdielom, že sa viac sústreďoval na svoje vlastné témy, ktoré ho dlhodobo zamestnávali.

Zuzana Lapitková

Priekopníčka Oľga Bleyová

Fotografie Oľgy Bleyovej (1930 – 2019) predstavujú uzavreté dielo, ktoré vo svojej bohatosti obsahuje reportáže, akty, prírodu i mestskú krajinu, portréty aj zátišia... Hoci experimentovala aj s kolorovaním alebo s farebnými diapozitívmi, bola predovšetkým majsterkou čiernobielej fotografie. Príznačne dobe, v ktorej tvorila, využívala širokú škálu výtvarných postupov, od koláží a montáží až po solarizáciu. Čo je však najdôležitejšie, v každej oblasti, do ktorej sa ako fotografka pustila, zanechala nejaké prelomové dielo.

Dávid Gabera

Smrť, ktorá sa vás dotkne. Interakcia v tvorbe Tibora Czitó

Začať pracovať na vlastných projektoch bol jeho dlhoročný sen. Spočiatku by sa chcel sústrediť na prácu s fotografiou, no časom plánuje skúsiť aj maľbu a sochu a napokon prejsť od menej plošných projektov k objektovým inštaláciám. „Nechávam to otvorené,“ hovorí.

Veronika Marek Markovičová

Život – obraz. Život zobraz. Živo zobraz. O tvorbe Ľuby Veleckej

Zahľadieť sa do fotografickej tvorby Ľuby Vančovej - Veleckej znamená vrátiť sa do 60. rokov. Uvidieť prednormalizačnú Bratislavu vnímavosťou mladosti. Dielo presiaknuté vášňou k filmu a dobovou „neznesiteľnou ľahkosťou bytia“. V atmosfére blízkosti, v medzizastávke k réžii, s fotoaparátom namiereným pred seba.

Anna Vartecká

Mýty a revolúcie v tvorbe Miloty Havránkovej

Milota Havránková (1945) patrí k prvej československej generácii vysokoškolsky vzdelaných profesionálnych fotografov a fotografiek, ktorí koncom 60. rokov minulého storočia absolvovali študijný odbor výtvarná fotografia na pražskej FAMU u profesora Jána Šmoka. Pre jej tvorbu je príznačná nielen pestrosť technologických, formálnych a myšlienkových prístupov, ale i široký záber umeleckých disciplín počnúc dizajnom a módou, cez knižné ilustrácie, monumentálne interiérové fotografie, do architektúry inscenovanú a výtvarnú fotografiu až k experimentálnemu filmu.

Dávid Gabera

Je to obraz jej vlastnej minulosti, ale nabitý fantáziou a fikciou. Barbora Bačová v diplomovej práci problematizuje vnímanie fotografie

„Páči sa mi, ako si to dievča sedí a dumá si. Pripadá mi, že sa na mňa podobá,“ hovorí Barbora Bačová v momente, keď mi ukazuje starú čiernobielu fotografiu. Objavila ju náhodne na pulte v antikvariáte. Zachytáva scénu ľudí, ktorí si opekajú uprostred lesa – mladé dievča, ako sedí bokom na nafukovačke a oproti nej sa nachádza skupinka ďalších štyroch ľudí.

Dávid Gabera

Žiadna estetika ani romantika. Viktor Kopasz za 30 rokov zdokumentoval premenu Latorice

Prvé okamihy s Latoricou si spája s tým, ako v šestnástich pri jej brehu s partiou kamarátov počúval undergroundovú hudbu, tie posledné so smutnými a osamotenými prechádzkami po miestach, kde kedysi tiekla voda.

Dávid Gabera

S odstupom, ale do hĺbky. Jozef Lauruský dokázal zachytiť tragédiu výstavby Stariny ako nik iný

Veľký projekt výstavby priehrady zachytávalo v osemdesiatych rokoch viacero umelcov, no len jedného z nich sa týkal osobne.

Silvia Lacková Čúzyová

Ostrovy v každodennosti.
O tvorbe Ivana Matejku

Bratislavský fotograf Ivan Matejka patrí k dlhovekým pozorovateľom svojho prostredia, ktorí ho po celý život tvorivo a vytrvalo zaznamenávali. Jeho fotografie z individuálneho uhla pohľadu oživujú rozporuplné dekády nášho 20. storočia, od špecifickej atmosféry záveru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, cez šeď socializmu, ktorý Matejka ako jeden z mála fotil aj vo farbe. Na jeho dobových snímkach sú dnes už neexistujúce zákutia a zátišia, prchavé momenty mesta, ktoré sa dávno stratili v histórii, alebo zostali už len v zážitkoch a spomienkach pamätníkov.

Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Dotknúť sa a darovať si krásu. O tvorbe Petry Cepkovej

Petra Cepková, (1979) je predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografickej scény. Rovnako je aj dlhoročná pedagogička obdivujúca poznanie, umelkyňa milujúca umenie v jeho rôznych podobách a formách, fotografka, žena a matka, pripravená odovzdávať ďalej to, čo sama dostala. Rada by som autorku v rámci jej rozmanitosti priblížila a v nasledujúcich riadkoch interpretovala jej osobnosť a tvorbu.

Anna Mlynek Maximová

Oheň, voda, kameň, život. O tvorbe Kataríny Poliačikovej

Katarína Poliačiková (1982) je vizuálna umelkyňa využívajúca v tvorbe fotografiu, video, inštaláciu, performance a text. Základom jej tvorivého procesu je kontemplatívna reflexia reality.

Dávid Gabera

Obraz ženy, krajiny. O tvorbe Tatiany Takáčovej

Tatiana Takáčová (1987) absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií v ateliéri Silvii Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v galérii Šopa, od roku 2022 pôsobí ako kurátorka v medzinárodnom umeleckom rezidenčnom programe K.A.I.R. Košice a na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach vyučuje predmet fotografický ateliér. Vo svojej voľnej tvorbe sa pohybuje na pomedzí inscenovanej a konceptuálnej fotografie.

Lucia Benická

Kočanove fotohry

Títo autori zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa už takmer tri desaťročia vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Aurel Hrabušický

Juraj Bartoš “cvakajúci dokumentátor”

Eric Min

Svět jako jevištní podlaha

Miro Švolík a souvislost mezi sexem a geometrií

Lukáš Bártl

Tatranský pozdrav znovuobjaveného Vladimíra Koštiala