Karol Matkuliak

Výstava: Stratený / Nájdený / autor: Karol Matkuliak / kurátorka: Veronika Marek Markovičová / miesto: Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava / trvanie výstavy: 05.05. - 05.06. 2022

Karol Matkuliak, Bez názvu, Nedatované

Toto je prvá autorská výstava Karola Matkuliaka. Absolventa Školy umeleckého priemyslu v Bratislave (1958), kde bol súputníkom takých kľúčových osobností ako Ello Haveta, Dušan Jakubisko a iných predstaviteľov tejto generácie. V štúdiách však ďalej nepokračoval a vrátil sa domov na Oravu. Mimo hlavného výtvarného diania si udržiaval svoj chodník (nielen fotografickej) tvorivosti naprieč strmými oravskými kopcami. Mapoval svoj rodný región - miesta, kde sú zimy dlhé, jar prichádza s oneskorením, letá trvajú krátko a počasie sa rýchlo mení. Život v múzeu mimo kolektívu dediny, v koncentráte tradícií skanzenu, z neho urobil fotografického zapisovateľa s potrebou zastavenia sveta do určitej kompozície. Krajinárskej, dokumentujúcej dianie v skanzene, rodinné momenty, či zátišia, ktoré boli z času na čas použité vo vybraných miestnych kalendároch a knižných publikáciách o Orave a Západných Tatrách. Výstava Stratený/Nájdený predstavuje iba malý kúsok autorovho bohatého archívu - dali by sa z neho vyskladať rôzne výstavy. Vidíte iba jeden variant. Nepodáva komplexnú správu o svojej dobe, skôr sa necháva pohltiť krásou.

Fotografie Matkuliaka nie sú Martinčekovou alebo Benkovou, či Bazovského monumentálnou ódou na drsnú krásu slovenskej krajiny a jej nepoddajného človeka. Ani totálnou fotografiou Stana Pekára, či sociologickou fotografiou socialistického marazmu Juraja Bartoša. Neprišiel z Prahy “vyestetizovať” Slovensko ako Plicka. Naopak, so zemitou úprimnosťou komentuje svoj rodný kraj. Je ako surový zemiak, ktorý keď sa uvarí, posolí a omasluje, stane sa z neho dobrota.

Či už je jeho tvorba mimovoľným pocvakávaním, scitlivovaním oka alebo (pod)vedomým budovaním si nadhľadu na domáce prostredie, vznikla uprostred hôr. V zadívaní sa na majestátnosť naokolo, v ktorej je zrazu pohyb ľudí automaticky nahliadaný zhovievavosťou kopcov, keď my potrebujeme odfotiť ich, aby sme lepšie porozumeli sebe a svojmu netrpezlivému mrveniu sa priestorom svojich dní. Majú vždy ten istý počet sekúnd a nútia nás znova a znova vysporiadať sa so svojimi rozhodnutiami. Kompozičnými, námetovými i životnými. A pritom stále nemenne tušíme, že najväčším umením je premeniť svoju každodennosť na dielo.

Karol Matkuliak (1940, Zuberec) navštevoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave, kde v roku 1954 nastúpil ako najmladší študent v ročníku. Na ŠUP-ke vystriedal rezbárstvo, grafiku a školu ukončil v roku 1958 ako absolvent odboru fotografie. V rokoch 1962 - 1974 a 1977 - 1983 pracoval pre podnik Tesla Orava. Ťažiskom jeho práce bola tvorba propagačných prospektov a ich grafická úprava, ako aj prezentácia výrobkov Tesly Orava na výstavách a veľtrhoch. V rokoch 1975 - 1976 pôsobil ako stážista v Oravskom múzeu v Dolnom Kubíne. Následne prijal ponuku stať sa správcom Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde so svojou rodinou žil a pracoval až do dôchodkového veku (1985 - 1999). Spolu so Zdenou Čaplovičovou - etnografkou oravského múzea - sa podieľal na zariaďovaní a inštalácii obsahu jednotlivých objektov múzea. Značnú časť svojej tamojšej práce venoval lektorskej činnosti. Dnes v roku 2022 má vo veku 82 rokov svoju prvú autorskú fotografickú výstavu, ktorá predstavuje výber z jeho archívu zo 70. - 90. rokov minulého storočia.

Fotoreport výstavy nájdete tu.