Profil autora

Silvia Lacková Čúzyová

Ostrovy v každodennosti.
O tvorbe Ivana Matejku

Bratislavský fotograf Ivan Matejka (1942) patrí k dlhovekým pozorovateľom svojho prostredia, ktorí ho po celý život tvorivo a vytrvalo zaznamenávali. Jeho fotografie z individuálneho uhla pohľadu oživujú rozporuplné dekády nášho 20. storočia, od špecifickej atmosféry záveru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, cez šeď socializmu, ktorý Matejka ako jeden z mála fotil aj vo farbe. Na jeho dobových snímkach sú dnes už neexistujúce zákutia a zátišia, prchavé momenty mesta, ktoré sa dávno stratili v histórii, alebo zostali už len v zážitkoch a spomienkach pamätníkov.

Autoportrét, 1960

Ivan Matejka sa narodil v roku 1942 v Bratislave. Jeho otec bol známy maliar Peter Matejka. Jeho mama Emília Matejková mu na Vianoce roku 1955 darovala prvý fotoaparát. V rokoch 1956 - 1962 vyštudoval fotografický obor na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a už od roku 1958 sa zúčastňoval kolektívnych výstav neprofesionálnej fotografie. Jeho raná tvorba získala ocenenia a objavila sa v dobových kultúrnych časopisoch (Mladá tvorba a Kultúrny život). 1962 - 1981 pracoval ako dokumentárny fotograf vo viacerých zamestnaniach. Ako asistent kamery vo Filmových ateliéroch Koliba v Bratislave sa v rokoch 1967 - 1969 zúčastnil natáčania niekoľkých filmov. Po okupácii v roku 1968 emigroval jeho brat Fedor, následkom čoho Ivan Matejka nemohol až do roku 1976 pracovať ako fotograf v štátnych inštitúciách ani redakciách časopisov. Potom začal opäť intenzívnejšie fotografovať aj na farebné filmy a diapozitívy. 1981 - 1990 sám emigroval do Nemecka, žil v Štuttgarte, kde pracoval ako fotolaborant. Fotografoval pre Stuttgarten Osten a venoval sa aj vlastnej fotografickej tvorbe. V roku 1989 mal prvú samostatnú výstavu vo Werkstatthaus-Ost v Štuttgarte. 1990 sa z emigrácie vrátil do Československa. 1991 - 2002 pracoval ako fotograf dokumentarista v Slovenskom národnom múzeu, až do svojho odchodu do dôchodku. V roku 2001 boli jeho fotografie zaradené do výstavy a publikácie Slovenská fotografia 1952 - 2000. Moderna - postmoderna - postfotografia v SNG v Bratislave, o rok neskôr bola jej repríza v GHMP v Prahe. V roku 2002 vyšla prvá monografia s textom Ľuby Mrenicovej. Od roku 2006 Ivan Matejka žije v penzióne pre seniorov v Bratislave, kde naďalej fotografuje digitálnym fotoaparátom, najmä svoje bezprostredné okolie. Jeho fotografie boli vystavené na výstave v SNG: Stratený čas? Slovensko 1969 - 1989 v dokumentárnej fotografii (SNG, 2007; kolekciu z výstavy autor venoval SNG), a taktiež na výstave Zaujatí krásou. Päťdesiate roky v dokumentárnej fotografii (SNG, 2013). V roku 2017 vyšla reprezentatívna knižná monografia s textom Aurela Hrabušického (Photoport, SNG, Slovart), ktorý je v nasledujúcej časti textu niekoľkokrát citovaný.

V roku 2021 daroval Ivan Matejka svoje fotografie a negatívy aj do zbierok Múzea fotografie Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave, nasledovala výstava k jeho 80. jubileu v roku 2022, ktorá pripomenula výrazné momenty jeho celoživotnej tvorby. Názov výstavy Ostrovy v každodennosti bol metaforickým odkazom na jedinečný spôsob vizualizácie a špecifický lyrizmus I. Matejku. Fotograf si vyberal pohľady a estetické momenty zo svojej každodennosti, bez stopy pátosu, nostalgie alebo moralizovania. Nehľadal expresívne ani exotické námety, zaujímal ho špecifický výber z reality - obrazy na hranici abstrakcie, s výraznými štrukturálnymi a kompozičnými kvalitami, ktoré úspešne nachádzal bezprostredne okolo seba, v exteriéri aj interiéri. Sústredil sa na detail vyčlenený z celku premenený na autonómny nenaratívny obraz, ktorý ale vo všetkých dôležitých aspektoch zostal fotografiou. Témy Matejkových fotografií akoby prirodzene prichádzali v jeho životnom rytme, pri ich výbere nesledoval trendy, ale vnútornú tvorivú potrebu. Niektoré témy boli jednorazové, viaceré sa ale vracali (alebo zotrvali) a v čase sa čiastočne transformovali.

Počiatok fotografickej kariéry Ivana Matejku je datovaný už do roku 1956. Vstúpil do nej ako 14-ročný snímkou Donovaly a hneď ako "hotový fotograf". Umelecké rodinné zázemie reprezentujú portréty rodičov - otca maliara Petra Matejku a pôsobivý portrét matky Emílie. Krásna dáma v čiernom je synovým objektívom zachytená rovnako pôsobivo ako na legendárnych maľbách jej manžela.

Emília Matejková, 1957

Študentské časy I. Matejku približujú aj fotografie Ohňostroj z Petržalky roku 1959, za ktoré získal cenu na výstave škôl umeleckého priemyslu v Bruseli. V čase jeho štúdií sú “námetové okruhy fotografií rozmanitejšie ako neskôr. Vyskúšal si portréty, krajinné zábery, mestské panorámy aj zákutia.” Snímky z cyklu Dvor (1959 - 1960) sú prvým Matejkovým obsahovo aj formálne uceleným fotografickým cyklom.

Z cyklu Pohľad do dvora, 1960

Nasledujúci cyklus Okná už predstavuje "vrchol jeho tvorby v šesťdesiatych rokoch a vo svojom rozsahu aj v sústredení na tému nemá v slovenskej fotografii tých čias obdobu." Prírodu ako celok nefotografoval, zaujali ho skôr prírodné štruktúry. Pohľady v exteriéri sú menej časté ako motívy s izbovými rastlinami v interiéri. Zachytil ich ako pôsobivé kompozície kontúr v protisvetle.

Z cyklu Okná, 1956

Z cyklu Okná, 1960

Z cyklu Okná, 1978

Ivan Matejka pracoval takmer od začiatku aj s farebnou fotografiou. Jedna z jeho prvých farebných snímok zo sedemdesiatych rokov je Októbrový víkend / Krajina pri Dunaji (1973). Dobovú monochrómnosť (v kolorite aj ideológii) reprezentuje cyklus Bratislavské zátišia (1977), spolu s hviezdnym rastrom snímky Červený stroboskop (1977). V osemdesiatych rokoch fotografoval príležitostne. "Namiesto detailov zanedbaného životného prostredia tzv. reálneho socializmu sa sústredil na rôzne skládky, šrotoviská či vrakoviská", ktoré priniesli do jeho záberov "neobvyklú škálu svietivých farieb".

Z cyklu Bratislavské zátišia, 1977

Z cyklu Bratislavské zátišia, Červený stroboskop, 1977

Téma zátiší, alebo skôr "záberov kuchynského neporiadku", preklenuje Matejkovu tvorbu v emigrácii a po návrate so súčasnosťou. Od roku 2006 fotografuje digitálne, tematicky opäť najmä priestor svojho obydlia, bezprostredného okolia a nájdených zátiší. Opäť sa objavuje aj jeho subtílna variabilita na tému pohľadu do okna, ktorá by mohla byť symbolom Matejkovej celoživotnej fotografickej kontemplácie elementov ľudskej každodennosti.

Emigrantský chlebík, 1986

Zátišie s bielym pozadím, 2009

Zdroje:

Mrenicová, Ľ.: Ivan Matejka. (katalóg) Bratislava 2002.
Hrabušický, A.; Vančo, F.: Ivan Matejka. (monografia) Bratislava 2017.
Fotografie - Ivan Matejka zo zbierky Múzea fotografie Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave.

Silvia Lacková Čúzyová
1981, Piešťany

Magisterské štúdium v odbore dejiny umenia a kultúry absolvovala na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2001 - 2006). V roku 2013 získala titul PhD. na katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na VŠVU dlhoročne pôsobila aj ako riaditeľka Galérie Medium (2009 - 2017), neskôr výskumníčka v oblasti dejín umenia a pedagogická pracovníčka. Aktuálne učí aj na Trnavskej univerzite. Špecializuje sa na dejiny a teóriu moderného a súčasného umenia a na historiografiu kritiky umenia. Pravidelne publikuje v odborných periodikách (Ostium, Profil, Flash Art, a i.). V rámci fotografie sa zaujíma o česko-slovenský aj medzinárodný kontext v historickej i súčasnej fotografii s dôrazom na "okrajové" zóny fotografie, ich styčné plochy a presahy do iných médií. Kurátorsky sa zúčastňuje Mesiaca fotografie, od roku 2022 spolupracuje aj so Stredoeurópskym domom fotografie v Bratislave.