Olja Triaška Stefanović

Výstava: (NE)POMNÍKY NEZÚČASTNENÝM / (NON) MONUMENTS TO THE NON-ALIGNED / autorka: Olja Triaška Stefanović /kurátor: Dušan Kochol / miesto: Galéria FOG, Bratislava / trvanie výstavy: 08.06. - 08.07.2023

Z výstavy (Ne)pomníky nezúčastneným, FOG Bratislava, Foto: Adam Šakový

DO 8. júla môžeme v priestoroch bratislavskej FOG Gallery vidieť výstavu (NON) MONUMENTS TO THE NON-ALIGNED /(Ne)pomníky nezúčastneným. Na svedomí ju má slovenská fotografka pôvodom zo Srbska Olja Triaška Stefanović, ktorá momentálne pôsobí ako vedúca na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Toto meno však na slovenskej výtvarnej a fotografickej scéne netreba veľmi predstavovať. Je to autorka s uceleným výtvarným programom zameraným na uvažovanie o individuálnej, ale i spoločenskej pamäti, častokrát v kontexte bývalého režimu. Pomocou dokumentovania opustenej architektúry, socialistickej architektúry či monumentálnych realizácií vo verejnom priestore rozpráva veľmi osobné príbehy a to koniec koncov potvrdzuje aj aktuálna výstava, ktorá vznikla na základe podpory Fulbrightovho programu. Tento program, ktorý autorka absolvovala v New Yorku, poskytuje vzdelávacie výmenné pobyty študentom, profesorom, umelcom a vedcom z rôznych oblastí kultúry a vedy.

Novovznikajúca séria s výrazne politickou tematikou reflektuje obdobie studenej vojny, teda obdobie rozdelené na dva geopolitické póly. Olja Triaška Stefanović výstavou upozorňuje na tretiu stranu, ktorá zohrávala dôležitú svetovú úlohu najmä po druhej svetovej vojne. Ide o Hnutie nezúčastnených krajín (Non-Aligned Movement, skrátene NAM), na ktoré odkazuje aj samotný názov výstavy. Základy pre toto hnutie boli položené v roku 1961 z iniciatívy Josipa Broza Tita, prezidenta vtedajšej Juhoslávie, ktorá bola rodiskom a krajinou, kde prežila autorka detstvo. Fotografická esej teda nie je len nezaujatým výskumom, ale aj osobnou výpoveďou človeka, ktorý prežil istú časť života v krajine rozdelenej medzi Západom a Východom. Samotné hnutie malo predstavovať alternatívu voči týmto dvom geopolitickým pólom. Deklarovalo, že bude stáť proti imperializmu, kolonializmu, apartheidu a rasizmu. Čo z výstavy nie je jasné, je fakt, či je toto hnutie aj naďalej aktívne a či zasahuje do politického diania vo svete. Podľa dostupných informácií hnutie je stále aktívne a podieľalo sa napríklad v roku 2019 až 2022 na globálnom boji proti ochoreniu COVID – 19.

(Ne)pomníky nezúčastneným, od 2022

Koncepčne je výstava veľmi efemérne rozdelená do troch častí: prezentované fotografie architektúr zainteresovaných do diania studenej vojny, archívne materiály a videoprojekcia. Zaujímavou časťou výstavy je súbor fotografií a koláží vyskladaných z archívnych materiálov (Curating Non-Aligned, Archive Mosaic, 2023), kde sa fotografie budovy OSN stretávajú s testom atómovej bomby, raketoplánom, s obálkou časopisu TIME či s Pomníkom mieru v New Yorku, ktorý OSN darovala bývalá Juhoslávia. Všetko to vytvára zložitú mozaiku politickej atmosféry a historických udalostí, ktoré rezonovali vtedajším rozdeleným svetom. Podobne to tak je aj v prípade nedokončenej puzzle skladačky zobrazujúcej krajiny NAM, krajiny čakajúce na prijatie a pozorovateľské krajiny. Táto komplikovaná vizuálna a významová mozaika komentuje politickú úlohu samotnej Juhoslávie, ktorá, ako je napísané v kurátorskom texte, „...bola geograficky na ,Východe‘, psychologicky na ‚Západe‘...“, a snažila sa tak vytvárať komunikačný priestor pre dialóg medzi týmito dvomi politickými blokmi. Druhý okruh prezentuje fotografie samotnej autorky. Ide o snímky exteriérov a interiérov budov a monumentálnych realizácií, znova odkazujúcich na dobovú atmosféru. Za zmienku určite stoja snímky zachytávajúce systém protileteckej raketovej obrany, ktorý sa budoval v Spojených štátoch amerických v rámci Projektu Nike (Nike Missile Site #2, San Francisco, 2022), alebo interiér budovy Organizácie spojených národov, respektíve miestnosť Bezpečnostnej rady OSN (United Nations, New York City, 2023). Záverečnej časti dominuje videoprojekcia s názvom Kennedy, Tito, Daddy and Me (2023), v ktorej sa neodohráva mnoho, má skôr navodiť dojem akéhosi rodinného premietania nad časmi dávno minulými. Ide o záznam strihania novinových článkov doplnený o audio zložku s telefonickým rozhovorom medzi Johnom F. Kennedym a Josipom Brozom Titom, ktorí rozoberajú Titovu zahraničnú cestu do New Yorku. Bohužiaľ, videoprojekcia v druhej miestnosti pôsobí z môjho pohľadu trochu stroho, vizuálna zložka nedokáže diváka udržať pozorného 6 minút a pôsobí teda trochu fádne.

Z výstavy (Ne)pomníky nezúčastneným, FOG Bratislava, Foto: Adam Šakový

Späť ale k celku. Aj napriek tomu, že fotografie a koláže nemajú jednotný formát ani farebnú škálu, vytvárajú komplexný významový celok, navodzujúci rozpoltený pocit doby. Na jednej strane môžeme vycítiť všadeprítomný strach zo studenej vojny, zo všadeprítomného pozorovania či z eskalácie konfliktu, ktorý mohol prerásť až do nukleárnej zimy, a na strane druhej výstava navodzuje dojem, že cieľom politických elít nebola vojna, ale mier. Ako sme sa však presvedčili, mier je veľmi krehký pojem, a preto výstava nie je len komentár k udalostiam z minulého storočia. Nedávne udalosti na Ukrajine aktualizujú celú ideu výstavy s desivou presnosťou.

(Ne)pomníky nezúčastneným, od 2022

Na záver treba podotknúť, že výstavu netreba chápať ako ucelený projekt. V priestoroch FOG Gallery Stefanović prezentuje úvod svojho výskumu, ktorý, ako sa dozvedáme, bude rozširovať o ďalšie výstavy a knihy. Ponúka teda prvotný náhľad do problematiky, na ucelenejšie pochopenie výstavy je nutné si mnohé ešte dodatočne dohľadať. Preto vnímam ideu celej fotografickej série ako dobrý samo edukatívny odrazový mostík.

(Ne)pomníky nezúčastneným, od 2022

Fotoreport výstavy nájdete tu.