Jozef Sedlák

Petrik Béla - kňaz, fotograf, kronikár

Život a dielo Bélu Petrika venované fotografii je významné práve súčasným pohľadom na minulosť. Jeho fotografie prispievajú k pochopeniu a čiastočnému objasneniu dobového obrazového videnia – tzv. period eye. Sprístupňujú očakávania Bélu Petrika prostredníctvom fotografie vzdorovať obrazu zániku (zabudnutiu) lokálneho sveta, ktorého bol tridsaťsedem rokov súčasťou. Zachránený obrazový archív môžeme zaradiť medzi individuálne voľnočasové aktivity, ktorými Petrik dopĺňal pastoračné poslanie kňaza.

Marek Pupák

Otec mi hovorieval, aby som sa na svet vždy poriadne pozeral

Marek Pupák (1987) je dokumentárny fotograf žijúci v Považskej Bystrici, odkiaľ aj pochádza. Absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici (2016), odbor filmová dokumentárna tvorba. Medzi jeho najznámejšie projekty aktuálne patrí časozberný fotografický dokument Blue Grandma (od 2020), v ktorom autor autenticky zaznamenáva vzájomný vzťah medzi ním a jeho babkou. Táto otvorená séria, prezentovaná na sociálnej sieti Instagram, získala veľkú obľubu širokej verejnosti a aktuálne má cez 27 000 sledovateľov.

Nefotografie     

Peter Župník: Fotografie, ktoré som urobil, ale nikdy som ich nevidel

Bol začiatok roka 1989, zmeny v spoločnosti boli už v Prahe, kde som vtedy žil, cítiť. Po roku 1988, kedy sa tu konali prvé väčšie demonštrácie a ľudia si dodávali odvahu, bolo z rádia Slobodná Európa ohlásené zhromaždenie na uctenie si pamiatky Jána Palacha.

Tomáš Thurzo

Vo fotke som minimalista

Tomáš Thurzo je módny fotograf pôsobiaci na Slovensku a v Česku. K samotnej fotografii sa dostal cez povolanie grafického dizajnéra až v roku 2013, no za jeho pomerne krátke pôsobenie si môže do svojho portfólia zapísať viacero významných projektov a spoluprác. Vo svojej tvorbe kombinuje nadobudnuté technické znalosti s hravou kompozíciou a emóciou.

Kolektív autorov

Døkument 2020

Výstava Døkument 2020 voľne vychádza z publikácie døkument1 (2019), ktorá je výberom slovenských dokumentárnych projektov za posledných dvadsať rokov. Kľúčovým kritériom pre výber v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sa stala v prvom rade tematická spätosť fotografií so Slovenskom.

Gabriel Kuchta

Dokument je nekonečný príbeh

Teší ma, že vďaka fotografii sledujem dôležité udalosti z prvého radu. Veľmi si to vážim. Mám vďaka fotografii možnosť veľa zažiť, vidieť, naučiť sa a dokonca aj zistiť nové veci o sebe samom.

Branislav Štěpánek

Nech radšej fotia tí, čo majú reálny talent

Branislav Štěpánek (1974) je absolventom Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave (2018), Česká republika. V minulosti pôsobil ako kurátor festivalu Mesiac fotografie v Bratislave a šéfredaktor časopisu Fotonoviny. Kritické eseje a rozhovory s výtvarnými umelcami publikoval v periodikách Flash Art, Profil, Jazdec, Vlna a ďalších. Je autorom publikácie Stredoeurópsky dom fotografie (2018), mapujúcej tridsaťročnú históriu Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave s prihliadnutím na nezávislú fotografickú kultúru v období od 80. rokov 20. storočia, ktorá založeniu inštitúcie predchádzala. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý kurátor, publicista a kritik súčasnej fotografie. Žije a pracuje v Bratislave.

Trojexpozícia       

Tallová,
Pivoda,
Nohálová

Už rok žijeme v bezprostrednej blízkosti vojny. Zvykli sme si už? Ale čo vlastne môžeme robiť, keď aj tak dobre vieme, že pešiakom stačia slogany. Zámienka ani taktika sa bielym ani čiernym neprezrádza, len ich výzbroj je už zopár storočí najziskovejšia komodita. A keď sa zamyslíme sami nad sebou, sme taká korupčne-žuvačková krajina – požuješ a vypľuješ, najlepšie niekam doprostred chodníka, aby sa nalepila na topánku tomu, na koho by sme si najradšej vyliali svoj sebaľútostný a infláciou násobený hejt a závisť.

Jarmila Uhlíková

Normálna idylka

Písať o  rodine je ako písať o vode. Pulzuje v nás, vyvíjali sme sa v nej, no písať o nej zaváňa zbytočným mudrovaním, z ktorého aj tak nikto nezmúdrie. Ak sa predsa len pokúsim byť stručná a nepatetická, rodina je každodenná drina, multitasking a najvyšší level tréningu trpezlivosti, zmiešaný s tou najčistejšou detskou láskou a nekontrolovateľnou zlosťou.

Judita Csáderová

Trafiť sa do konečnej predstavy nie je vždy jednoduché

Judita Csáderová (1948) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám slovenskej fotografie. Jej vzťah k výtvarnému umeniu a najmä k surrealizmu a abstrakcii počas štúdií na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1963 – 1967) a na pražskej FAMU (1968 – 1974) predurčili autorkine ďalšie smerovanie, v ktorom je všadeprítomný záujem o experiment. Jadro jej práce tvorí inscenovaná fotografia, autoportrét či v neskoršej tvorbe veľkoplošné fotogramy.

Petra Bošanská

Z mojich modeliek nikdy neťahám sexualitu, slabosť či vulgárnosť

Kedysi som veľmi chcela fotiť módu a dlho som si myslela, že práve toto je oblasť, ktorej sa budem venovať do konca svojej kariéry. Potom som zistila, že to tak nie je. Jediná reakcia, ktorú môžem vo svojom biznise urobiť v reakcii na svet a spoločnosť ja, je prosba o lokálnosť, ekológiu. Niekoľko rokov pracujem pre OZ Červený nos a snažím sa zapájať do projektov pre neziskové organizácie. V rámci štúdia Josei tiež hľadáme projekty, do ktorých sa zapájame. To mi dáva veľký zmysel. Mojou fotografiou a prácou tak môžem pomôcť iným.

Jakub Gulyás

Územie módnej fotografie sa stále rozširuje

Jakub Gulyás (1980) je slovenský módny fotograf pôsobiaci v Bratislave. Začiatky jeho kariéry sa spájajú s lokálnymi módnymi návrhármi a návrhárkami. To predurčilo jeho záujem o módnu fotografiu: práve v tejto oblasti sa stal výrazným pojmom.

Kvet Nguyen

Practicing Otherness

„Vo vietnamčine je výraz pre niekoho, kto nám chýba, aj pre niekoho, koho si pamätáme, rovnaký: nhớ."

Aurel Hrabušický

Milan Tittel, fotograf (z) Nevinnej galérie

Milan Tittel sa iba v posledných rokoch stal nefotografujúcim fotografom. Dovtedy používal fotoaparát, zabudovaný v smartfóne, ako pomocné záznamové zariadenie, ktoré slúžilo hlavne na dokumentáciu jeho vlastných diel. Snímal hlavne objekty, najčastejšie vlastné diela, ktoré mali pominuteľnú, prchavú povahu, pretože pozostávali z materiálov nestáleho skupenstva. Popritom používal aparát, tak ako mnohí iní, na zachytenie situácií, ktoré ho zaujali, azda s tým rozdielom, že sa viac sústreďoval na svoje vlastné témy, ktoré ho dlhodobo zamestnávali.

Dávid Gabera

Pokračovanie legendy Mariána Vargu na výstave v Danubiane. Ak by to nebol on, nešiel by som do toho, hovorí kurátor Martin Marenčin

Mesiace, ktoré nasledovali, boli podľa neho najnáročnejšie, a to najmä kvôli finálnej selekcii. Výber, ktorý mal na stole, totiž obsahoval vyše päťsto fotografií, čo narúšalo pôvodnú komornú koncepciu výstavy. „Stáli sme pred výzvou, ako to dať dokopy.

Zuzana Pustaiová

Je veľmi dôležité, aby bol obraz vizuálny

V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografku Zuzanu Pustaiovú.

Robo Kočan

Previezol som sa z jednej konečnej na druhú konečnú

V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografa Roba Kočana.

Zuzana Lapitková

Priekopníčka Oľga Bleyová

Fotografie Oľgy Bleyovej (1930 – 2019) predstavujú uzavreté dielo, ktoré vo svojej bohatosti obsahuje reportáže, akty, prírodu i mestskú krajinu, portréty aj zátišia... Hoci experimentovala aj s kolorovaním alebo s farebnými diapozitívmi, bola predovšetkým majsterkou čiernobielej fotografie. Príznačne dobe, v ktorej tvorila, využívala širokú škálu výtvarných postupov, od koláží a montáží až po solarizáciu. Čo je však najdôležitejšie, v každej oblasti, do ktorej sa ako fotografka pustila, zanechala nejaké prelomové dielo.

Rovinj Photodays 2023

MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ SÚČASNEJ FOTOGRAFIE

S radosťou Vám oznamujeme, že sme sa stali partnerom veľkej medzinárodnej súťaže Rovinj Photodays, ktorá je otvorená. Prihlasovanie fotografických prác je možné...

Vanda Mesiariková

Deleted Land

„V roce 1988 byla v důsledku těžby hnědého uhlí na Horní Nitře vysídlena osada Laskár. Jedenáctému těžebnímu poli podlehly domy, zámek i park. Zem se propadla a stromy zalila voda,“ uvádí k vlastnímu souboru Vanda Mesiariková. „Osada zmizela z mapy i z úředních záznamů.

Ján Viazanička

Palma v bezčasí

Pri pohľade na fotografie sa nemožno ubrániť dojmu určitého paradoxu. Autor je dokumentárny fotograf a od takého sa automaticky očakáva, že zobrazí udalosti a veci v lineárnej, naratívnej forme: umelecky zdokumentuje, že sa niekde stal (alebo mohol stať) príbeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a koniec, a v ktorom jednotlivé súčasti na seba významovo nadväzujú.

Trojexpozícia       

Adamčáková,
Michalčík,
Gogoláková

Jeseň odovzdala svoje plody. Prichádza ticho zimy a jej krátke dni. Hľadí na nás tma a my na ňu. A keď v nej zrazu nevieme nahmatať svoj motivačný diár, sme aspoň na chvíľku spokojní s tým, kto a kde sme?

Jana Hojstričová

Úložisko.
Expozícia, fotografia, depositum

Pojem úložisko sa v súčasnom svete spája najmä s ukladaním dát najrôznejšieho druhu v digitálnom priestore. Úložisko umožňuje permanentný prístup užívateľov k rôznym informáciám, sprehľadňuje orientáciu v neprebernom počte dát, odbremeňuje od nárastu administratívnej záťaže. Úložisko však možno chápať aj ako širší pojem pre ukladanie rôznorodých predmetov, materiálov, čohokoľvek, čo treba uskladniť, uchovať alebo obhájiť.

Dávid Gabera

Schúliť sa do deky a z odstupu sledovať, čo sa deje okolo. OFF Bratislava predstavuje zmes kritických pohľadov na súčasný svet

Festival OFF Bratislava už tradične otvára umeleckú diskusiu na súčasné témy a aj tento rok priniesol to, čo sa od neho očakávalo – kvalitnú zmes rôznorodých pohľadov, názorov a hlasov.

Matej Kalina

Musel som sa naučiť pracovať koncepčne, dennikársky novinár to nevie

Chcem, aby si ľudia pri pohľade na moje fotografie vytvorili vlastný názor, nič nevnucujem. Aj ja sa tými výjazdami veľa učím. Hovorím si, že čokoľvek fotím, či reportáž alebo aj ten šoubiznis, musím si z toho fotenia odniesť niečo, čo ma obohatí. Popri tom, ako sa pozerám cez objektív a fotím, snažím sa veľa počúvať.

Dávid Gabera

Smrť, ktorá sa vás dotkne. Interakcia v tvorbe Tibora Czitó

Začať pracovať na vlastných projektoch bol jeho dlhoročný sen. Spočiatku by sa chcel sústrediť na prácu s fotografiou, no časom plánuje skúsiť aj maľbu a sochu a napokon prejsť od menej plošných projektov k objektovým inštaláciám. „Nechávam to otvorené,“ hovorí.

Lenka Lindák Lukačovičová

Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča

Galéria Ľudovíta Hlaváča sídli priamo na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vznikla v roku 2010 vďaka iniciatíve Jozefa Sedláka a Petry Cepkovej.

Veronika Marek Markovičová

Život – obraz. Život zobraz. Živo zobraz. O tvorbe Ľuby Veleckej

Zahľadieť sa do fotografickej tvorby Ľuby Vančovej - Veleckej znamená vrátiť sa do 60. rokov. Uvidieť prednormalizačnú Bratislavu vnímavosťou mladosti. Dielo presiaknuté vášňou k filmu a dobovou „neznesiteľnou ľahkosťou bytia“. V atmosfére blízkosti, v medzizastávke k réžii, s fotoaparátom namiereným pred seba.

Jena Šimková

Fotoaparát je pre mňa nástroj na sebavyjadrenie

Pochádza z Bratislavy (1954), fotografii sa venuje od 14 rokov. Je absolventkou Strednej školy umeleckého priemyslu, odbor fotografie (1969 - 1973), a Filmovej a televíznej fakulty FAMU v Prahe (1973 - 1978). Venuje sa módnej, reklamnej a portrétnej fotografii. Jej fotografie sa objavili na titulkách slovenských ženských a módnych časopisov stovky krát. Svoju umeleckú tvorbu prezentuje na výstavách doma aj v zahraničí. Je členkou Slovenskej výtvarnej únie. Spolupracuje so slovenskými módnymi návrhármi a ako jediná na Slovensku mapuje vývoj slovenskej módy.

Anna Vartecká

Mýty a revolúcie v tvorbe Miloty Havránkovej

Milota Havránková (1945) patrí k prvej československej generácii vysokoškolsky vzdelaných profesionálnych fotografov a fotografiek, ktorí koncom 60. rokov minulého storočia absolvovali študijný odbor výtvarná fotografia na pražskej FAMU u profesora Jána Šmoka. Pre jej tvorbu je príznačná nielen pestrosť technologických, formálnych a myšlienkových prístupov, ale i široký záber umeleckých disciplín počnúc dizajnom a módou, cez knižné ilustrácie, monumentálne interiérové fotografie, do architektúry inscenovanú a výtvarnú fotografiu až k experimentálnemu filmu.

Dávid Gabera

Je to obraz jej vlastnej minulosti, ale nabitý fantáziou a fikciou. Barbora Bačová v diplomovej práci problematizuje vnímanie fotografie

„Páči sa mi, ako si to dievča sedí a dumá si. Pripadá mi, že sa na mňa podobá,“ hovorí Barbora Bačová v momente, keď mi ukazuje starú čiernobielu fotografiu. Objavila ju náhodne na pulte v antikvariáte. Zachytáva scénu ľudí, ktorí si opekajú uprostred lesa – mladé dievča, ako sedí bokom na nafukovačke a oproti nej sa nachádza skupinka ďalších štyroch ľudí.

Monika Stacho

Konceptuálne diptychy Ľuba Stacha

Ľubo Stacho, dnes zrelý slovenský fotograf, výtvarník a pedagóg v jednom, začal tvoriť diptychy s konceptuálnym podtextom v druhej polovici 70. rokov, kedy ukončil Stavebnú fakultu SVŠT a začal študovať FAMU v Prahe. Táto štúdia pojednáva o vtedajšom a priamo nasledujúcom čase, ktorý v jeho tvorbe rozpútal záujem o jeho vlastnú diptychovú tvorbu, ktorou sa odvtedy zaoberá viac než 45 rokov, nepretržite až dodnes.

Dávid Gabera

Žiadna estetika ani romantika. Viktor Kopasz za 30 rokov zdokumentoval premenu Latorice

Prvé okamihy s Latoricou si spája s tým, ako v šestnástich pri jej brehu s partiou kamarátov počúval undergroundovú hudbu, tie posledné so smutnými a osamotenými prechádzkami po miestach, kde kedysi tiekla voda.

Peter Lančarič

Často fotografujem ľudí, ktorí majú za sebou veľké príbehy a pritom by si povedal, že sú to takí bežní nepovšimnutí ľudia — „človek milión“

Fotografiami sa snaží reflektovať problematiku života ľudí žijúcich na vidieku, ale tak isto dokumentuje dianie undergroundových komunít na Slovensku. Druhou rovinou jeho práce je zaznamenávanie svojho prežívania prítomnosti formou fotografického denníka a autoportrétov.

Trojexpozícia       

Panáková, Povodová, Horváthová

Ideálny vek na dieťa, ideálny počet detí, ideálny vekový rozdiel medzi deťmi, ideálny spôsob výchovy… Nič také neexistuje. Vyrobíte a vytlačíte zo seba človeka, ktorý vás takmer neustále potrebuje a ďalej nasleduje každý deň, ktorý prináša sériu pokusov, omylov a občas malých úspechov. Plus kopec bezpodmienečnej lásky.

Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Dni (nielen) fotografie v Leviciach 2022

Tento rok prebiehal v Leviciach už 15. ročník medzinárodného festivalu Dni nielen fotografie v Leviciach (6.5.2022-31.7.2022), ktorý dáva veľkorysý priestor médiu fotografie v jeho rôznych podobách a formách.

Jozef Sedlák

Združenie fotografov amatérov YMCA a Fotoskupiny KSTL Bratislava

Otázka, ktorá vyplýva z projektu tejto publikácie, kladie dôraz na identitu, miesto a pozíciu značky YMCA Bratislava v spojitosti s fotoamatérmi – kto koho vlastne vytvoril. Vytvorila - Jurkoviča, Dohnányho, Malíka a ďalších značka YMCA alebo naopak Jurkovič, Dohnány a ďalší vytvorili fenomén organizácie YMCA spojený s fotografiou. Publikácia približuje príbeh organizácie cez konkrétnu činnosť malej komunity fotoamatérov, ktorých snahou bolo fotografovať a presvedčiť pre tento koníček čím väčší počet amatérov.

Piotr Gaska

Prenasledovaní fotografiou (Ako čítať fotografiu)

Fotografia mŕtveho chlapca vyplaveného na breh, obraz golfového ihriska s vysokým plotom, cez ktorý sa snažia preskočiť utečenci, či fotografia dieťaťa, podávaného popod ostnatý drôt na srbsko-maďarskej hranici. To všetko sú symboly takzvanej utečeneckej krízy, ktoré sme videli v tlači alebo na sociálnych sieťach. Napriek tomu akoby tieto fotografie boli neviditeľné.

Ema Lančaričová

Kniha o malom Ríme

Okrem významu fotoknihy ako objektu má RAMBLE TRNAVA aj iný presah. Ema Lančaričová aj prostredníctvom tejto práce nabáda diváka na iný pohľad na fotografiu.

DOKUMENT MAGAZÍN

ÚSKALIA FOTOGRAFIE — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému ÚSKALIA FOTOGRAFIE.

DOKUMENT MAGAZÍN

VÝTVARNÁ FOTOGRAFIA — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému VÝTVARNÁ FOTOGRAFIA.

DOKUMENT MAGAZÍN

OSOBNÉ PROJEKTY — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému OSOBNÉ PROJEKTY.

DOKUMENT MAGAZÍN

PORTRÉT — Havránková, Koklesová, Tallová, Golisová

Pre dokumentmagazin.sk — archív slovenskej fotografie sme vyspovedali 4 autorky na tému PORTRÉT.

Dávid Gabera

S odstupom, ale do hĺbky. Jozef Lauruský dokázal zachytiť tragédiu výstavby Stariny ako nik iný

Veľký projekt výstavby priehrady zachytávalo v osemdesiatych rokoch viacero umelcov, no len jedného z nich sa týkal osobne.

Piotr Gaska

Symboly nespravodlivého sveta

Dve Bandžákove knihy sú, ako hovorí sám autor, výsledkom dlhoročnej práce. Prvá, vydaná v roku 2020, nazvaná Siempre, je záznamom desiatich rokov autorových ciest do Nikaraguy, zmietanej chaosom, chudobou a desivými revolúciami. Druhá, monografia Jehe Bereeni, bola vydaná o rok neskôr.

Ester Šabíková

Mojou túžbou sa stalo vytvoriť priestor na vznik obrazu, ktorý bude demonštrovať hlboké prerastenie s prírodou

Ester Šabíková (1994) je absolventkou Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2020). Jej fotografie boli v roku 2020 zaradené do knižnej publikácie Fresh Eyes o 100 európskych vychádzajúcich talentoch fotografie. Už počas štúdia sa v jej tvorbe objavila práca s krehkosťou existencie, plynutím času a jeho zbieraním.

Gréta Čandová

Hľadám návrat k jednoduchosti a podstate. K tomu, čo nás spája

Gréta Čandová (1991) študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a v rámci študijného pobytu aj na Varšavskej Univerzite. Pracovala ako sprievodkyňa v Centre polárnej žiary na Islande, vypomáhala ako dobrovoľníčka v Nepále pri stavbe školy a v rodných Košiciach sa venovala práci s rodinami bez domova a prístupu sociálneho bývania Housing First.

Silvia Lacková Čúzyová

Ostrovy v každodennosti.
O tvorbe Ivana Matejku

Bratislavský fotograf Ivan Matejka patrí k dlhovekým pozorovateľom svojho prostredia, ktorí ho po celý život tvorivo a vytrvalo zaznamenávali. Jeho fotografie z individuálneho uhla pohľadu oživujú rozporuplné dekády nášho 20. storočia, od špecifickej atmosféry záveru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, cez šeď socializmu, ktorý Matejka ako jeden z mála fotil aj vo farbe. Na jeho dobových snímkach sú dnes už neexistujúce zákutia a zátišia, prchavé momenty mesta, ktoré sa dávno stratili v histórii, alebo zostali už len v zážitkoch a spomienkach pamätníkov.

Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Dotknúť sa a darovať si krásu. O tvorbe Petry Cepkovej

Petra Cepková, (1979) je predstaviteľkou súčasnej slovenskej fotografickej scény. Rovnako je aj dlhoročná pedagogička obdivujúca poznanie, umelkyňa milujúca umenie v jeho rôznych podobách a formách, fotografka, žena a matka, pripravená odovzdávať ďalej to, čo sama dostala. Rada by som autorku v rámci jej rozmanitosti priblížila a v nasledujúcich riadkoch interpretovala jej osobnosť a tvorbu.

Tono Stano

Oveľa nebezpečnejšie je žiť v bezpečí

Tono Stano (1960, Zlaté Moravce), jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských fotografov, študoval na bratislavskej ŠUP-ke, neskôr pokračoval na FAMU v Prahe (1986). V českej metropole dodnes žije a tvorí. Už počas štúdia na FAMU sa stal výraznou postavou tzv. Slovenskej novej vlny.

Trojexpozícia       

Uhlíková, Benko, Kopcsay

Už tretí rok žijeme s prasknutou škrupinkou nášho rokmi zaužívaného (vlastne) blahobytu. Od predjaria sa nielen u nás objavila vcelku smrtnosnosná kombinácia - k mutujúcej psychadélii pandémie sa pridala vojna a inflácia. Znie to ako priemerne nevydarený scenár veľkorozpočtového filmu, v ktorom je vždy jasné, kto je ten zlý a kto ten dobrý a akú pateticky motivačnú múdrosť bude treba, aby hlavný hrdina na záver povedal. Celý spotený, ale ako víťaz. Kiežby to tak bolo a o pol roka by si na ten film nikto ani nespomenul.

Anton Vydra

Dejiny davovej nenávisti

Ďalší sa pridá a pridá sa aj tretí. Potom štvrtý, piaty, šiesty. Ešte to nie je dav, ale už sa rodí.

Anna Mlynek Maximová

Oheň, voda, kameň, život. O tvorbe Kataríny Poliačikovej

Katarína Poliačiková (1982) je vizuálna umelkyňa využívajúca v tvorbe fotografiu, video, inštaláciu, performance a text. Základom jej tvorivého procesu je kontemplatívna reflexia reality.

Soňa Maletz

Páči sa mi byť iba pozorovateľkou

Soňa Maletz (1992) je režisérka a dokumentárna fotografka. Pražskú FAMU ukončila stredometrážnym filmom Varga (2017) o hudobníkovi Mariánov Vargovi. Momentálne sa venuje nakrúcaniu dokumentárneho cyklu Fotka je mŕtva pre RTVS a tvorbe videoklipov.

Ilona Németh

Eastern Sugar

Názov Eastern Sugar si francúzsko-britské konzorcium zvolilo pre obchodnú spoločnosť, ktorá vstúpila do cukrovarníctva v strednej Európe v 90. rokoch, bezprostredne po páde komunizmu.

Matúš Zajac

Chcem sa pozorovateľa hlboko dotknúť, aby o tom premýšľal

Matúš Zajac (1971) fotograf, pedagóg, kurátor. Fotografiu začal študovať na pražskej FAMU (1996 ), neskôr sa vrátil na Slovensko a umelecké vzdelanie získal na VŠVU v Bratislave (2003). Jeho dlhodobým učiteľom a priateľom bol od roku 1989 Tibor Huszár, u ktorého pracoval ako asistent. Vo svojej tvorbe vedome prepája sociálny dokument s výtvarnými prvkami. Je známy svojimi dlhodobými sociálno-spoločenskými projektami, v ktorých skúma rôzne subkultúry. Svojím expresívnym zobrazovacím jazykom pozorovateľovi umožňuje preniknúť do vnútra fotografovaných subjektov. Okrem dokumentu sa venuje aj reportáži, portrétu či reklame.

Kvet Nguyen

Dôležitý je prvý moment s divákom

Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) (1995) absolvovala v roku 2021 magisterské štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Je laureátkou ceny Nadácie Tatra Banka 2021 v kategórii Mladý tvorca. Jej bakalárska práca Tu sa môžu miešať jablká s hruškami (2019 - 2020) bola ocenená druhým miestom na Svetovom bienále študentskej fotografie v roku 2019.

Dávid Suchár

Zaujíma ma, prečo sú skejteri takí, akí sú

Dávid Suchár (1981) je skejter, fotograf a filmár. S fotografiou začínal v mladom veku, keď zachytával partiu kamarátov-skejterov na prešovskom sídlisku, kde vyrastal. Dnes fotografuje skejterské komunity v New Yorku či Berlíne a od roku 2017 pravidelne aj dievčenské skejtové zoskupenie v Jeruzaleme, ktoré tvoria členky rozličných náboženstiev. Jeho krátky dokumentárny film Unfinished Stories (2014), v ktorom zaznamenal skejtbordovú komunitu na vidieku východného Slovenska, sa objavil na viacerých filmových festivaloch.

Tomáš Pospěch

Fotiť v českých dedinách bola nuda, vždy nás viac lákalo chodiť na Slovensko, hovorí český teoretik a fotograf

Historik umenia a fotograf Tomáš Pospěch je známy tým, že sa vo svojich dokumentárnych projektoch dlhodobo zaoberá fenoménom „českosti“ a mapuje stereotypy v českej spoločnosti. Jeho fotografické začiatky sú však spojené so severovýchodným Slovenskom, kde v 90. rokoch dokumentoval rusínske obce.

Zuzana Lapitková

Motív tela v slovenskej fotografii

V histórii slovenskej fotografie nájdeme rôzne spôsoby nahliadania na ľudské telo. Spomeňme grafické ponímanie ženského aktu Oľgy Bleyovej alebo hru s perspektívou a mierkou človeka Mira Švolíka. Švolík je však len jeden z reprezentantov generácie Slovenskej novej vlny intenzívne pracujúcej s týmto motívom. Významy, ktoré nesie figúra človeka v umení, sú do veľkej miery ovplyvnené dobovým myšlienkovým svetom spoločnosti. Môj výber fotografov a diel sa preto odvíja od aktuálnych spoločenských otázok súvisiacich s ľudským telom.

Juraj Mravec

Nemyslím si, že poslaním dokumentu je meniť svet

Juraj Mravec mladší (1987) je absolventom Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie (2013) na VŠMU v Bratislave. Venuje sa fotografii, ale aj kamere a réžii. V rokoch 2014 a 2015 získal 2. miesto na súťaži Czech Press Photo v kategórii reportáž za svoje série z Ukrajiny. Jeho režijným debutom sa stal film Mir vam (2016) o živote ľudí naprieč vojnovou líniou na Donbase.

Václav Podestát

31. bratislavský Mesiac fotografie

Po roční přestávce, spojené s globální pandemií koronaviru, proudily opět začátkem listopadu 2021 ulicemi slovenské metropole skupinky příznivců fotografie.

Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Podoby

Zobrazovanie ľudskej podoby prostredníctvom výtvarného umenia má svoju históriu ešte v staroveku. Téma portrétu sa vinie celými dejinami umenia. Prístup k zachyteniu človeka, ako aj  jeho chápanie a významy sa neustále menili. Od idealizácie k hodnote reálneho zobrazenia, od prezentovanej dokonalosti k zobrazovaniu nedokonalej skutočnosti. Od konkrétneho, po abstraktné. Od vysokého, po nízke. Od nedosiahnutelnosti, po širokú dostupnosť. Od hodnoty zachovania podoby, po ukradnutie duše zobrazením tela.

Branislav Štěpánek

V kolobehu sebaoslobodzovania

Spojiť do jedného výstavného projektu tri generačne odlišné, a navyše silne programovo vyhranené autorky je vskutku neľahká úloha. Kurátorka Anna Vartecká skombinovala diela zastúpených umelkýň tak, aby boli dostatočne odlišné a nekonkurovali si, ale zároveň na seba nadväzovali. Výsledkom je, myslím, skvelá konzistentná výstava, inštalovaná v Galérii mesta Bratislavy v rámci uplynulého 31. ročníka Mesiaca fotografie.

Trojexpozícia       

Kamrlová, Žiak, Vankovicová

Keď je človek už roky zahľadený do fotografie - do výstav, fotokníh, písania a editovania textov, či do vlastnej tvorby, príjemným osviežením myšlienkového toku je zadumať sa nad tým, ako čítajú obraz nefotografi. Ľudia z rôznych odborov, ktorí bezprostredne nežijú fotografiou. Nepoužívajú ju ako hlavný vyjadrovací prostriedok. Čo sa skrýva “za obrazom”?

Viki Kollerová

Dobrá fotografia je taká, ktorá ma presahuje

Viki Kollerová (1984) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008). Vo svojej fotografickej tvorbe sa od začiatku venuje predovšetkým autoportrétu. Jej prvá samostatná výstava s názvom Na vlastných povrázkoch (2012) skúma limity vnútorného priestoru a hľadá únikové cesty.

Štefan Opavský

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme. Môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický, či kontext inej tvorby autora.

Dávid Gabera

Obraz ženy, krajiny. O tvorbe Tatiany Takáčovej

Tatiana Takáčová (1987) absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií v ateliéri Silvii Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v galérii Šopa, od roku 2022 pôsobí ako kurátorka v medzinárodnom umeleckom rezidenčnom programe K.A.I.R. Košice a na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach vyučuje predmet fotografický ateliér. Vo svojej voľnej tvorbe sa pohybuje na pomedzí inscenovanej a konceptuálnej fotografie.

Nefotografie     

Matej Hakár: Niektoré intímne fotografie si nosím v hlave

Jedného dňa som odložil fotoaparát, ktorý bol mojou súčasťou a spôsobom nazerania na svet. Mal som pocit, že prežívam emócie druhých ľudí intenzívnejšie, ako tie moje. Že život sa stal fragmentom idealizovaných obrazov a ich interpretácie bez dialógu.

Jana Čavojská

Humans - Obyčajné šťastie Katy Sedlak a Juraja Sedláka

Po vzore známej knihy Humans of the World, spojil Forbes sily s reportážnou fotografkou Janou Čavojskou pre knihu Humans, 2021. Je to jedinečné dielo plné malých, ale veľavravných príbehov ľudí naprieč Slovenskom, ktorí museli v súvislosti s pandémiou niečo zmeniť vo svojich životoch, aby sa mohli opäť „nadýchnuť“.

Robert Vano

Skoro všetko mi vyšlo, pretože som nič neplánoval

Významný slovenský fotograf s americkým občianstvom. Narodil sa v Nových Zámkoch maďarským rodičom. Po maturite v roku 1967 namiesto toho, aby nastúpil na vojnu, emigroval zo socialistického Československa.

Lucia Benická

Kočanove fotohry

Títo autori zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa už takmer tri desaťročia vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Nefotografie     

Katarína Poliačiková: Až kým si nebudeme pamätať to isté

Moja najsilnejšia spomienka na nezachytenú fotografiu, alebo skôr fotografie, sa viaže k osobnému projektu, ktorý som realizovala spolu s mojou nevlastnou sestrou v rokoch 2012-2013.

Janka Blaško Križanová

Historické fotografie žijú s nami

Keď sa dnes opäť pozeráme na prvú zachovanú fotografiu, mnoho z nás v nej na prvý pohľad len ťažko rozozná pohľad z okna. Nenápadný obrázok, ktorého autorom bol okolo roku 1826 Niécephore Niépce, je však vskutku revolučným počinom. Technologický proces, ktorý neskôr sprístupnil svojmu kolegovi Daguerrovi, odštartoval cestu fotografie.

Branislav Štěpánek

Viva Latina!

Andrej Balco

Rozprávam vlastný príbeh

Pavol Breier

Načrieť pod povrch

Nefotografie     

Peter Marek: Fotografie, ktoré nevadí, že som neurobil

Aurel Hrabušický

Rozoznať, čo je dobré umenie a čo iba nepodarok, je čoraz ťažšie

Michaela Hučko Pašteková

Rôznorodé hlasy slovenského dokumentu

Aurel Hrabušický

Juraj Bartoš “cvakajúci dokumentátor”

Nefotografie     

Jozef Ondzik: Fotografia, ktorá (ne)vznikla.

Anton Vydra

Zaľudnené prázdno

Filip Vančo

Uzavretá scéna bez kritického diskurzu nemôže napredovať

Eric Min

Svět jako jevištní podlaha

Miro Švolík a souvislost mezi sexem a geometrií

Zuzana Pustaiová

Zrkadlo rodiny je zrkadlom spoločnosti