Michaela Nagyidaiová

Počas prvého Covid-19 lockdownu som žila v Londýne. V tom období so mnou moja mama, bývajúca v Bratislave, začala so mnou na diaľku zdieľať staré rodinné fotografie, ktoré vznikli počas letných prázdnin v bývalom Československu. Dovtedy som vôbec netušila, že takýto materiál existoval. Práve tieto fotografie ma inšpirovali vrátiť sa na Slovensko, stráviť doma viac ako len dva-tri týždne a nadviazať spojenie s krajinou, ktorú som ako mladá opustila.

Práca sa venuje Slovensku - miestam, kde moji rodinní príslušníci zvykli hľadať „útočisko“ počas predošlého systému, počas ktorého bolo cestovanie do zahraničia nielen ekonomicky veľmi náročné, ale i veľmi kontrolované režimom. Tieto miesta kedysi reprezentovali a stále symbolizujú ich osobné utópie, kde sa pre nich čas vždy zastaví a pripomínajú im mladšie roky pred revolúciou v roku 1989. Práca adresuje kolektívnu pamäť a detstvo. Zároveň slúži ako spojenie medzi spomienkami na mladosť mojich rodičov a na moju vlastnú mladosť, pred prvým odchod do západnej Európy v sedemnástich rokoch. Pri potoku, oproti lúke skúma historickú a politickú klímu Slovenska, medzigeneračné puto mojej rodiny k domovine cez naše kontrastné spomienky na mladosť, zažité na pozadí dvoch protichodných politických systémov – socializmu a kapitalizmu.

Je rok 2022 a tento projekt som začala presne rok a pol dozadu. V Londýne už nežijem. Snažím sa navigovať životom doma, v bývalom východnom bloku, v centrálnej Európe, v Bratislave.