Béla Petrik
Sociálny dokument
Kaplánska izba, vyškrabávaný negatív, Sárospatak, okolo 1912 – 1913
Petrikova izba – kaplánka, farnosť Veľký Kamenec, 1912
Obec Malé Trakany, pec s otvoreným ohniskom, typická pre región Medzibodrožia, okolo 1906
Obec Malé Trakany, interiér mlyna, okolo 1906
Malé Trakany, hospodárska miestnosť, okolo 1912
Cirkevná základná škola, obec Rad, okolo 1920 – 1925
Raňajky u Petrikovcov, Malé Trakany, okolo 1906
Obec Svätuše, reformovaný kostol kalvínskej cirkvi, pôvodne gotický kostol z roku 1200, okolo 1925 – 1930
Mlátenie obilia na farskom hospodárskom dvore, obec Rad, 1923
Mlátenie obilia na farskom hospodárskom dvore, obec Rad, okolo roku 1936
Veľký Kamenec, ulica Pod katolíckym kostolom s názvom Slepačí rad, okolo 1912
Miništranti cestou do kostola, Veľký Kamenec, 1912
Obec Veľký Kamenec, socha sv. Anny v strede dediny, 1912
Obec Bačka (Bacska), Kostol sv. Imricha, 1926
Obec Veľký Kamenec, Ulica Pod katolíckym kostolom s názvom Slepačí rad, okolo 1912
Obec Nová Vieska, ruiny Kostola Mena Panny Márie, rodina bývajúca pri ruine Kostolíka, okolo 1926 – 1928
Obec Nová Vieska, ruiny Kostola Mena Panny Márie, okolo 1925 – 1928. Postavený Tamásom Horváthom okolo roku 1800 – 1820. Kostolík bol pôvodne bez veže, v roku 1900 museli kostolík uzavrieť pre nebezpečie zrútenia klenby, ktorá nakoniec spadla. Kostolík bol zrekonštruovaný v roku 1967, funkčný je doteraz
Obec Svätuše, vonkajší pohľad na reformovaný kostol kalvínskej cirkvi, pôvodne gotický kostol z roku 1200, okolo 1925 – 1930
Neidentifikovaná usadlosť, pravdepodobne časť obce Svinica obývaná Cigánmi, okolo 1925
Béla Petrik
1906 – 1930,
Sociálny dokument
Východiskom sociálnej citlivosti Bélu Petrika sa stala otázka prístupu k interpretácii bezprostredného okolia premáhajúceho chudobu. To, čo bolo pre Petrika esenciálne, nebola len monumentalizácia a heroizácia obrazu človeka a krajiny, ale pralelne nepredstieraná, niekedy tvrdá pravdivosť. Expresívne vyjadrené, bolo to premiešavanie Božieho obrazu s obrazom biedy ľudstva. Sociálne kontexty jednotlivca a skupín ľudí prevažujú v Petrikovej fotografickej tvorbe najmä v období od nástupu do služby farára v obci Rad. Prevažne išlo o zaznamenávanie sezónnych prác na poli, rôznych spoločenských príležitostí, portrétov roľníkov, chatrčí so slamenými strechami či generačných portrétov. Sám Béla Petrik s nadhľadom formuloval v kronike svoje osobné postoj k chudobe, keď portrétoval krajanov odchádzajúcich pre chudobu do Ameriky za odmenu.
Fotografie s prvkami ťaživej sociálnej situácie neboli výhradným záujmom a programovou tvorbou. Skôr vyjadrovali solidaritu otca-farára k tým, ktorí strácajú ľudskú dôstojnosť neprimeranou chudobou, typickou pre zaostalé regióny zasiahnuté ekonomickou krízou či živelnými pohromami. Južný Zemplín nebol výnimkou, pravidelne bol atakovaný rozsiahlymi povodňami, snehovými kalamitami či neúrodou.