Diana Takacsova

Na mieste, kde slnko nezapadá niekoľko mesiacov ročne, existuje prevažne nedotknutá zem obývaná malou komunitou. Svalbard, ktorý sa nachádza medzi nórskou pevninou a Severným pólom, odjakživa inšpiroval ľudí k objavovaniu, dobývaniu, posúvaniu hraníc a hľadaniu miest vzdialených od reality. Tu sa arktické ticho, drsná krajina a ľudia stávajú jedným. No i napriek tomu sa človek môže cítiť neuveriteľne zanedbateľný. Toto miesto však tiež prechádza prudkými premenami: priemerná teplota sa od roku 1971 zvýšila o 4°C, čo je nárast, ktorý ďaleko predstihuje počítačové simulácie pre našu planétu. Vedci, ale aj obyvatelia, sú tak priamymi svedkami následkov klimatickej zmeny: topenia ľadovcov, erózie, záplav a čoraz väčšieho množstva dažďa v oblasti, ktorá bola kedysi arktickou púšťou.

Najdlhší deň je skúmaním meniacej sa reality tejto odľahlej časti Európy a jej neustále sa opakujúcich vzorov a symbolov. Je zároveň snahou o pochopenie toho, prečo je toto miesto často únikom.