Jana Hojstričová
Rodinný portrét












Jana Hojstričová
2012,
Rodinný portrét
Téma rodiny patrí k zásadným obsahovým východiskám Jany Hojstričovej. Hoci by sme očakávali, že pohľad ženy na rodinu skĺzne k sentimentalite, emóciám, nie je tomu tak. Autorka uplatňuje pri fotografovaní svojich blízkych analytický spôsob videnia, ktorý je triezvy a vecný. V cykle fotografií Rodinný portrét nejde o štandardné rodinné portréty s črtami tváre, ale skôr o portréty jednotlivých tiel. Tým, že autorka volí zväčša neutrálne prostredie, zbavuje ho akýchkoľvek ďalších sociálnych charakteristík, koncentruje pozornosť diváka na telo samotné. Bez zjavnej štylizovanosti, či patetickosti sa telo prejaví tak, že v konečnom dôsledku odkryje pozíciu, postoj a možno aj typickú energiu fotografovaného. Akoby nekonečný rad „portrétov-neportrétov“ prináša jednoduchú správu o stave tela: o vekovej kategórii, životnej dráhe, ktorá sa premieta do charakteru tela. Prostredníctvom inštalácie vytvára neskôr v expozíciách vizuálny rodokmeň svojich najbližších, kde opäť skôr vyratúva ich rodinný stav, vzájomný pomer, možnú rodinnú hierarchiu. Dopredu stanovený kánon ako fotografovať, dôsledné naplnenie počtu fotografií podľa počtu jej najbližších príbuzných, topografický prístup ako aj technická perfekcia kladie tento súbor do parametrov tzv. deadpan estetiky. (Bohunka Koklesová)