Monika a Lubo Stacho

“Keď zomrel Leonid Iľjič Brežnev v roku 1982 normalizácia bežala na plné obrátky. Vo výkladoch na Obchodnej ulici boli všade jeho fotografie a ja som nemal odvahu zachytiť to na film. Toto všetko sa zopakovalo 9. februára 1984, keď zomrel ďalší súdruh generálny tajomník Jurij Vladimirovič Andropov. Jeho portrétmi bola znovu zaplavená celá ulica. Tento moment odštartoval moje dokumentovanie Obchodnej. Podarilo sa mi zachytiť zaujímavé konfrontácie, ktoré vznikli spojením názvu obchodu a samotného parte a začal som si všímať aj inú politickú výzdobu výkladov. O rok prišla ďalšia smrť Konstantina Ustinoviča Černenka a situácia na Obchodnej sa znovu zopakovala. Ľudia chodili okolo obchodov a nevšímali si súvislosti. Fotenie výkladov sa mi odvtedy stalo poslaním. Tá insitná úprimnosť aranžérov bola jedinečná, niektorí ako keby súťažili v hľadaní „nových foriem agitácie“, iní to odbili „aby bolo“. Potom prišla Novembrová Nežná a ja som zase fotil. Zdalo sa, že môžem s projektom skončiť, ale v akejsi zotrvačnosti som to nedokázal. Sedel som v „kine“ a začal pozerať druhý diel. Kapitalizmus do Obchodnej zasiahol razantnejšie ako vlečúci sa socializmus. A znova to bolo zaujímavé...” (Ľubo Stacho)

Ľubo za 30 rokov nafotil vyše 5-6 000 záberov výkladov na Obchodnej ulici v Bratislave. Nahliadajú do minulosti našej krajiny cez príbeh jednej z najkontroverznejších bratislavkých ulíc. Koniec normalizácie, rady na pomaranče, nástup perestrojky, November ‘89, ranný kapitalizmu, rekonštrukcie a prestavby v 90. rokoch, globalizačné vplyvy, sezónne výpredaje a čakania „na prenájom“ počas hospodárskej krízy. Každý výklad má svoj špecifický osud časozberne zachytený na fotografiách, ktorý sa mi podarilo po 30 rokoch roztriediť a pripraviť pre knihu a in-situ výstavu. (Monika Stacho)