Zuzana Pustaiová

Banálne príbehy II. sú plynulým pokračovaním série Banálne príbehy - Výlet do hôr (2012), na ktorých som spolupracovala s mojimi starými rodičmi. Využitím inscenovanej fotografie vytváram imaginatívny svet, v ktorom stieram hranice medzi vnútorným a vonkajším priestorom. Tieto priestory sa stretajú v Banálnych príbehoch, jednoduchých príbehoch, ktoré by nikto neočakával na miestach, kde sa odohrávajú.

Hranie sa hier je prirodzenou vlastnosťou človeka. Prvý raz sa hráme ako deti, potom ako rodičia s vlastnými deťmi a neskôr v starobe s vnúčatami.

Zimné hrátky sú založené na spomienkach z môjho detstva a čase strávenom so starými rodičmi v zimnom období. Hrali sme sa spolu, sánkovali, stavali sme snehuliakov, chodili sme sa korčuľovať na neďaleké jazero od ich domu, hrali sme hokej a iné športy. Po niekoľkých rokoch som sa rozhodla pretvoriť tieto spomienky do fotografií v ich dome a do príbehov som zapojila viac zimných športov.

Ďalšou vrstvou Zimných hrátok je telo. Seniori sú v našej spoločnosti na okraji spoločnosti a ich telo „nesmie“ byť odkryté. V skutočnej hĺbke svojej duše sú však stále deťmi, ktoré sa nehanbia behať odhalené a sú plní prirodzeného šťastia.

Mnoho ľudí nemá rado zimu. So zimou sa nám však taktiež spája príbeh o Snehovej kráľovnej. Snehová kráľovná starne tak ako my ľudia, ale nikdy neumiera. Vtip a absurdita, liek na každú zimu, odľahčujú celú mrzutosť tohto obdobia.