Zuzana Fajta

Prvý stupeň

Zuzana Fajta
2021,  Prvý stupeň

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sme sa opäť ocitli na Slovensku. Realita nezvládnutej demokracie s postsocialistickou pachuťou bola na hony vzdialená môjmu farebnému životu plnému lega, reklám Benettonu s legendárnymi fotkami Oliviera Toscaniho a spoločenských hier od firmy Ravensburger. Prvé roky po návrate boli ťažké.

Keď som v roku 2020 začala znovu objavovať miesta môjho detstva, bilo sa vo mne všetko možné. Na jednej strane sa mesto drasticky zmenilo, na druhej ostalo úplne rovnaké. V skromnom rádiuse sa vtedy odohrával celý môj život, najmä zážitky. Ani nie jeden a pol kilometra od môjho domu sa končil vesmír. Všetko, čo sme v tom čase potrebovali, sme však mali doslova naskok. Ako som bola ešte roky presvedčená (už ako študentka gymnázia vo Viedni) – za Trnavským mýtom sa končil svet. I keď sa tento svet neskôr rozšíril na nekonečno, časom prišla chuť objavovať aj to, čo má človek rovno pod nosom. Zaumienila som si, že si s mestom, ktoré mi roky nebolo (a mnoho ráz stále nie je) sympatické, vybudujem vzťah. Ako moje prvé vyznanie a pokus o zblíženie som sa rozhodla poslať mu niekoľko vyznaní. Miesta, ktoré sa mi ešte v detstve zaryli do pamäti, zachytávam už dnešným okom. V spomienkach však lovím hlboko a intenzívne.

Tam, kde som na svoje spomienky už sama nestačila, som si prizvala posily. Moje dve najbližšie kamarátky z detstva – Vanda a Kata – mi pomohli posunúť sa tam, kde som už posun nevidela. Spoločne sme dotvorili mozaiku detského sveta, ktorý sa občas dotýka aj toho dospeláckeho. Zážitky, ktoré sme v rokoch 1992 až 1995 zdieľali, sme prežívali spolu odznova. Stretávali sme sa, rozprávali, objavovali dlho zabudnuté miesta, hľadali zákutia a porovnávali. Spomienky, ktoré sa často preťali len urbanisticky, sme spolu spojili do príbehov z prvého stupňa základky.