Pavel Maria Smejkal

Počas štúdia som dlhší čas intenzívne a opätovne prichádzal do styku s množstvom fotografií z celého sveta. Významnú a neprehliadnuteľnú skupinu tvorili slávne ikony fotografie, pretože práve tie najčastejšie figurovali ako primárne vzory, na ktoré odkazovali, resp. ku ktorým sa vyjadrovali nasledujúce generácie tvorcov.

V tejto novej práci naväzujem na svoje predchádzajúce série The Family of Man, Open Your Eyes, Fuck Your Fear a STARS, v ktorých som pracoval s historickým materiálom dokumentárneho charakteru a série Pornoorno a Web site story, v ktorých som zasa pracoval s derealizáciou a zabstraktnením obrazu. V poslednej sérii Fatescapes (Osudové priestory), sa všetky tieto spomínané prístupy spájajú: zaujímam sa o historické súvislosti dejín ľudstva, obsiahle fotograficky zaznamenávané v priebehu posledných troch storočí, zaujíma ma samotné médium fotografie, jeho reprezentačná funkcia i jej limity a zaujíma ma tiež obraz ako taký.

Odstránením hlavného motívu z historického dokumentu, z fotografií, ktoré sa stali naším kultúrnym dedičstvom, obrazovou bankou, pamäťou národov, symbolom, propagandistickým nástrojom alebo príkladom určitého prístupu k fotografii ako takej a vzorom pre vznik ďalších záberov, v dobe, keď už takmer všetky tieto fotografie boli reinterpretované množstvom ďalších generácií tvorcov z najrôznejších hľadísk - politických, umeleckých, sociálnych atď. S vedomím, že mnohé z týchto dokumentov boli inscenované obrazy alebo ich autenticita je otázna, si kladiem otázky o ich zmysle, úlohe a budúcnosti. Zaujímam sa o možnosti fotografie v čase, keď sa klasický analógový proces dostal (zrejme) na koniec svojej cesty a pýtam sa, kde je dnes posolstvo týchto obrazov a aká je je ich “pravda”.