Martina Šimkovičová

Homogenizácia naratívu jednotného „slovenského“ národa v priebehu 20. storočia prebehla v niekoľkých vlnách. Tieto vlny možno identifikovať cez zásadné štátotvorné udalosti: vytváranie prvého Československa a potrebu upevnenia identity čechoslováctva. Tisov Slovenský štát potreboval očistiť predstavu pospolitého ľudu od etnicky cudzích elementov, vrátane vysvetľovania pôvodu priezvisk. Koniec 2. sv. vojny a odchody rôznych skupín obyvateľstva cielili opäť na štátotvornú ideu čecho-slováctva. Ak opustíme populárny naratív slovenskosti ako predstavy o geograficky natívnej a jazykovo a kultúrne originálnej a homogénnej entite, prichádzajú viaceré otázky. Ak prebehlo vzájomné sa prispôsobovanie komunít, ktoré začalo skoro pred päťsto rokmi, môžeme hovoriť o už dokončenom procese akulturácie a enkulturácie? Prečo pracujeme v prípade chorvátskeho elementu s pojmom „kultúra menšín?“

Od 90. rokov oficiálne prebiehajú festivaly a rôzne ďalšie podporné podujatia zachovávania „menšinovej“ kultúry a jej „dedičstva,“ avšak jej miesto v súčasnej slovenskej spoločnosti (ktoré možno vnímať cez elementy jazyka, priezviská, urbanistické zásahy, toponymá) zostáva „bielym miestom“ debaty o identite vo väčšinovej spoločnosti.Uvažovať o vzťahoch na geografickom území mimo zaužívanej tematickej osi Maďari-Slováci, Nemci-Slováci či Česi-Slováci môže viesť ku novým perspektívam kolektívnej identity. Z tejto situácie vychádza Požun_SK, ktorého cieľom je predstaviť verejný priestor ako priestor pamäti, v ktorom pomenovanie miesta, jeho historický a súčasný význam obsahujú diskontinuity vývoja. Dokumentárne fotografie vychádzajú z fyzických prechádzok po miestach rovnako, ako z prechádzok v rôznych informačných zdrojoch. V obidvoch „miestach“ možno nájsť palimpsesty, prepisovanie a presvitanie rôznych interpretácií, príbehov a informácií. Prechádzka v hyperlinkoch pokračuje v open-sourcovej mape s ďalšími vrstvami, ktorá je otvorená budúcim vstupom, dostupná cez stránku www.pozun.sk .