Karina Golisová

Košická 37 bola budovou, ktorá poskytovala ateliéry, a najmä strechu nad hlavou, mnohým mladým ľuďom. Miesto slobody, šťastia a komunity. Zbúranie tejto budovy znamenalo koniec jednej ťažko zadefinovateľnej utópie - sveta, ktorý je absolútne neprenosný.

Kľúčovým odkazom tejto dokumentárnej série je reflexia vplyvu spoločnosti a kapitalizmu na mladú generáciu, ktorá žije v alternatívnom spoločenskom prostredí a analýza psychologických, či sociálnych dôvodov a následkov ich správania.

Príznačné pre úpadok akejkoľvek spoločnosti je uprednostňovanie konceptu šťastia jedinca pred štastím a prosperitou celku. Mnohoznačnosť individuálneho uspokojenia nevyhnutne spôsobuje stagnáciu pokroku a produktivity. Hodnoty ako slušnosť, usporiadanosť a poriadok sú neustále spochybňované z pozície jednotlivca, ktorý viac ako po ľahko definovateľných cieľoch, ktoré je možné naplánovať, zapísať a dodržiavať, baží po abstraktnom pocite štastia, naplnenia a slobody. Nestálosť týchto požiadaviek ho núti k ich neustálemu prehodnocovaniu, čo vedie k stagnácií. Človek namiesto spĺňania očakávaní spoločnosti spochybňuje každú oblasť života - bývanie, stravu, vzťahy, spolužitie, voľný čas, prácu. Individuálne šťastie je preto chiméra, bezohľadne sa priživujúca na našom spoločnom sne o sile a pokroku.