Juraj Bartoš
1. máj













Juraj Bartoš
1982 – 1989,
1. máj
Neoficiálny pohľad na oslavy 1.mája 1980. Zo zaznamenaných nereprezentatívnych momentov mimo "redakčného nasadenia" presakuje normalizačné vädnúce nadšenie pre budovanie svetlej budúcnosti komunizmu.
„1. máj ako „sviatok pracujúcich“, bol jedným z ťažiskových bodov komunistického „výročného kalendára“. Účasť na jeho celebrovaní bola pre väčšinu aktívneho obyvateľstva povinná. Juraj Bartoš podobne akoviacerí iní dokumentaristi fotografoval aj hlavnú časť oficiálneho programu, prvomájový sprievod, tzv. manifestáciu pracujúcich, ale sústredil sa predovšetkým – a to užnerobili mnohí – na jeho vedľajší produkt, tzv. prvomájové „ľudové veselice“, v ktorých sa „pracujúci ľud“ uvoľňoval po absolvovaní povinnej manifestácie. Prvomájové sprievody končili vzdávaním holdu štátnym a miestnym funkcionárom, ktorí sa na plne obsadených slávnostných tribúnach týčili nad prechádzajúcim davom. Povinná masová účasť obyvateľstva a organizačný chaos spôsobili, že sprievody boli veľmi zdĺhavé, plné čakania a „prestojov“. Unavení, postávajúci ľudia s poskladanými transparentmi, opierajúci sa o štandardy s akýmisi novodobými ikonami, vyretušovanými fotografickými portrétmi vedúcich komunistických predstaviteľov, sa stali častým objektom záujmu českých aj slovenských dokumentaristov. V ich záberoch, v čase svojho vzniku prirodzene nezverejňovaných, bol zjavný kritický odstup, ústiaci niekedy až do paródie.
Aj Bartošove zábery sú snímané z odstupu, ale skôr úsmevného a zhovievavého. Typická je preňho skôr fotografia chlapca, uprene a pritom so zvláštnou odovzdanosťou hľadiaceho priamo do objektívu, takmer schovaného medzi dvoma veľkými portrétmi vládcov, ktorí sa mali stať pánmi jeho osudu. Fotograf už tu pravidelne zaznamenáva okamžité psychologické portrétne štúdie ľudí priamo na ulici – rozpačitý až nevrlý výraz na tvárach milicionárov (ozbrojenej zložky vládnucej robotníckej triedy), ale aj iných „manifestantov“, osobitne zo starších ročníkov. Ich výzor akoby nekorešpondoval so slávnostnou chvíľou, cítia sa trochu neisto v neveľmi zladených sviatočných oblekoch.“
In: Hanáková, P., Hrabušický A.: Juraj Bartoš (SNG, 2009), str. 74,76