Výstava
Lenka Lindák Lukačovičová, Diana Takacsova
Paradise paradajs 3
Miesto: Tajch Červená studňa, Nad Rozgrundom 2108
Vernisáž: 18. 05. 2024 o 19:30
Trvanie výstavy: 18. 05. – 18. 06. 2024
Kurátor: Ján Viazanička
Architekt výstavy: Peter Liška
Otváracie hodiny: NON - STOP
www.lenkalukacovicova.sk
www.diatakacsova.com
Paradise Paradajs 3
Pre niekoho je Banská Štiavnica roztomilo komorným miestom na oddych uprostred malebne nadizajnovaných kopcov a tajchov, pre niekoho je to životný priestor, ktorý sa po letnej sezóne vyprázdni a bojuje o život uprostred rodinných príbehov. Tých, na ktorých si v uplynulom storočí nekozmopolitne zgustol Slovenský štát, kolektivizačne nekultúrny komunizmus a divoké, priemysel likvidačné devädesiate roky. Opätovne si potvrdzujeme, že stále nemáme vlastnú hrdosť a víziu, tak sa iba korupčne potulujeme od jednej vlády k druhej, kedy nám stačí mať plné bruchá a mať sa na čo sťažovať. A možno nám len náš generáciami prerastený negativizmus a sebaľútosť stačí začať brať pozitívne. Napríklad tak, že “zrazu” vznikne nový fotografický festival. Paradajs je obľúbeným výletným kopcom, aj miestom masového hrobu z druhej svetovej vojny. Miesto s výhľadom na Štiavnicu i krížom nonkonformistu. Čím sa stane pre našu generáciu? Sme zberači tráum alebo startup-isti katarzie? A čo vlastne chceme, aby zostalo v našej pamäti? A čo je vlastne raj, ku ktorému odkazuje názov tejto výstavy? Nekonečný tok pôžitkov, pocit dobre vykonanej práce, že som na maximum rozvinul svoj potenciál alebo pocit zo zdieľania okamihov s výnimočným človekom? To, že viem prijať seba i druhých takých, akí sú bez toho, aby som im neustále kládol podmienky, po ktorých splnení ich budem mať rád? Čo dávame my tomuto miestu bývalého vulkánu, ktoré nám dovolilo premiestniť na povrch materiály, čo boli milióny rokov v presnom poradí pod zemou?
Vždy stojí za pozastavenie uvedomiť si, ako nás definuje a determinuje priestor, v ktorom žijeme, či trávime voľný čas. Uvedomiť si celý jeho historický, spoločenský, geopolický a ešte neviem aký kontext, ku ktorému zaujímame pasívne - kritizujúci, oportunistický či iný aktuálne preferovaný postoj. Na druhej strane sme každý pohltený našim vlastným príbehom. Ten sa celoživotne motá niekde medzi mysľou, srdcom, žalúdkom, pudmi a potrebou s niekým zdieľať svoju každodennosť. Všetko ostatné sú len kulisy, ktoré nám umožňujú dostať sa ďalej, kedy na dobe a okolnostiach v podstate nezáleží. Mení sa len dizajn. Žiadna politická situácia nevyrieši to, že musíme zvládnuť svoj vlastný život. Fotografia má geniálnu schopnosť zachytávať práve túto treciu plochu medzi vonkajším a vnútorným svetom. Medzi videným a prežívaným. Medzi slovami a textom. Žonglujeme pohľadmi, interpretáciami, formátmi a zapĺňajúcimi sa CV-čkami. Je vlastne jedno, či sme baníci, robotníčky v textilnej alebo tabakovej fabrike, úradníci, Sládkovič, či Marína, Gwerk alebo Hoffmann. Fotografia potvrdzuje, že sme tu. Či už ako fotografi, odfotení fotografom alebo na svojom selfie. Sme tí, čo sa dívajú. Od rána do večera,kdekoľvek a kedykoľvek. Sme pozorujúci i pozorovaní. Rozhodujeme, z ktorých momentov sa stane obraz a prečo.
Radosť z dívania sa. Snáď ju aspoň v niekoľkých momentoch tejto výstavy, rozdelenej do 4 častí, zažijete. V tejto sekcii, venovanej rôznym autorským prístupom k zobrazeniu Banskej Štiavnice, sa Vám predstaví Diana Takacsova a Lenka L.Lukačovičová.
Kurátorský text: Veronika Marek Markovičová
Foto: Diana Takacsova
Foto: Diana Takacsova
Flux
Flux skúma hmotné a nehmotné podoby baníctva a jeho dedičstva v Banskej Štiavnici a okolí. Súbor začal vznikať počas rezidenčného pobytu v kultúrno-turistickom centre HÁJOVŇA. Na jeho počiatku stál záujem o hlbšie pochopenie toho, ako odkazy baníctva pre/ožívajú, pretrvávajú, menia sa, alebo aj miznú, či už v priestore, alebo v mysliach ľudí. Táto otázka sa priebežne formovala a tlmočila do početných stretnutí, ako aj mnohých ciest zimnou, často zasneženou krajinou. Niektoré podoby týchto premien sú jednoznačné a ľahko viditeľné, iné si vyžadujú – pre niekoho neznalého miestneho terénu – rešerš, osobné prepojenie, alebo aspoň letmú zmienku niekde v hlbinách internetu. Postupne sa tak počas tvorby odkrývali - a stále odkrývajú početné asociácie, a ich presahy do súčasnosti: skôr než o kategorický prehľad dedičstva a jeho podôb sa však tento projekt usiluje o prierez rôznorodosti vplyvov baníctva - a uchopenie jeho dôsledkov. Text: Diana Takacsova.
Foto: Lenka L. Lukačovičová
Foto: Lenka L. Lukačovičová
Zlatá éra
Séria Zlatá éra zachytáva rôzne nuansy Štiavnice. Pohľady na ňu a jej “dominanty” - Nový zámok, počúvadlá, centrá kultúrneho diania a života sú na fotografii častokrát kódované, viditeľné len v pozadí. Zároveň keď prechádzate Štiavnickými vrchmi a cestami, vnímate ich tvárnosť. V určitom uhle a počasí ich vidno vždy rozdielne. Banská Štiavnica aj dnes ponúka svojský rozmer “tichého” bytia a vnímania, stále tu cítiť minerály a horniny, striebro a zlato. To, či jej slávna éra skončila alebo ešte len začína, ostáva otvorené.
Slovami Alžbety Gwerkovej-Gollnerovej: “V Banskej Štiavnici môže každý nájsť to, o čo sa zaujíma... Prechádzky po meste sa môžu konať v rôznych smeroch a v rôznych nadmorských výškach, takže sa nám pri nich objaví mnohotvárnosť mesta, lebo raz vidíme tieto stavby zdola, raz zhora alebo sme s nimi v rovnakej výške, ba zazrieme ich aj zboku, a to vždy v novej a novej perspektíve.” (A. Grusková, Tichý Pobyt).
Projekt vznikol na rezidenčnom pobyte v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Text: Lenka L. Lukačovičová.
Lenka L. Lukačovičová vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Je absolventkou doktorandského štúdia na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení, kde aktuálne pedagogicky pôsobí ako vedúca prípravného ateliéru Protoateliér. Bola ocenená na súťaži súčasnej fotografie strednej a východnej EU Different Worlds 2021, finalistkou súťaže Poznan Photo Diploma 2015, v roku 2022 sa stala laureátkou Nadácie Novum a v roku 2023 sa stala finalistkou festivalu Rotlicht vo Viedni, Rakúsku. Vystavuje v zahraničí aj na Slovensku a vedie viaceré workshopy, kde sa zameriava na témy identity, každodennosti a lokálnej krajiny. Jej projekt Lonely Planet Trnávka bol prezentovaný na viacerých medzinárodných výstavách a periodikách. Od roku 2021 prevádzkuje vitrínu Zora, pri nefunkčnom kine Zora na Trnávke v Bratislave a aktívne sa podieľa na koncepte pouličnej galérie, vitríny 40x60 Brussels. Zúčastnila sa niekoľkých tvorivých rezidencií ako Pilotenkueche v Lipsku (2017), Nemecko, v Slovenskom dome v Bruseli v Belgicku (2023) a najaktuálnejšie bola rezidentkou kultúrno-turistického centra Hájovňa v Banskej Štiavnici (2024).
Diana Takacsova je dokumentárna fotografka pracujúca prevažne na dlhodobých, výskumom podložených projektoch. Vo svojej tvorbe skúma témy spájajúce sa s otázkami identity, fyzickej a emocionálnej väzby na miesto, migrácie, a vzťahu človeka k prírode a životnému prostrediu. Diana získala grant National Geographic Society, cenu Slovak Press Photo, a je členkou zoskupenia Women Photograph. Jej tvorba bola vystavená naprieč Európou a publikovaná v médiách ako The New York Times, BBC, National Geographic, Mongabay, GEO, New Lines Magazine, alebo Oxford Monitor of Forced Migration. Je tiež absolventkou Eddie Adams Workshopu, mentoringu agentúry NOOR a Medzinárodnej letnej školy fotografie. V roku 2022 bola zaradená na zoznam fotografiek 30 pod 30 Artpilu, a stala sa finalistkou AiS Openu. V roku 2023 bola autorka rezidentkou The Sociological Review, ako aj kultúrno-turistického centra HÁJOVŇA v Banskej Štiavnici. V roku 2024 je jedným z troch umelcov pozvaných na každoročnú rezidenciu Halsnøy Kloster v Nórsku. Jej prvý zin, Between Realities vydalo vydavateľstvo Another Place Press.
– – –
Účasť na festivale PARADAJS PHOTO FEST je pre všetkých bezplatná. Veľmi by nám však pomohli Vaše dobrovoľné príspevky, ktoré nám môžete darovať cez darcovskú stránku DARUJME.sk. Finančné prostriedky použijeme na prípravu festivalových aktivít.