Andrea Juneková

Výstava: UME NIE? / autorka: Andrea Juneková / kurátorka: Martina Vyskupová / miesto: Nová Vlna, Trenčín / trvanie výstavy: 12.12. 2024 – 14. 02. 2025

Andrea Juneková, Z cyklu UME NIE?, 2024

Výstava Andrey Junekovej tematizuje identitu a postavenie umelcov v súčasnej spoločnosti. Autorka tiež skúma prehliadanú súvislosť medzi každodennosťou a výtvarným umením. Zároveň sa vyjadruje k neistej budúcnosti kultúry vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu na Slovensku. Prezentácia je komponovaná ako subjektívne ladené prostredie, ktorého súčasťou sú rôzne inštalácie, v ktorých výtvarníčka využíva text, video, fotografie a objekty. Názov výstavy odkazuje na dielo konceptuálneho umelca Júliusa Kollera, ktorý sa usiloval o slobodu tvorby a jej prehodnocovanie v interakcii s publikom. V rámci tejto apropriácie je demonštrovaná myšlienka, že umenie je bezprostredne spojené so životom.

Juneková komentuje pomery v kultúre na Slovensku so slabou a s ohľadom na kolabujúci Fond na podporu umenia dnes už v podstate neexistujúcou podporou štátu, od ktorej závisia mnohé inštitúcie a subjekty po celej krajine. Reflektuje dôsledky ničenia hodnôt a miestnej či kolektívnej pamäti. Takisto sa zamýšľa nad svojím postavením tvorkyne, ktoré neprináša len potešenie. Komunikuje svoju cestu a aj náročnosť, s akou umelecké realizácie neraz vznikajú. Snaží sa demystifikovať určité naratívy o kultúre, zvlášť vo väzbe na existujúcu priepasť medzi umelcami a spoločnosťou. V jednotlivých inštaláciách zaznamenáva a interpretuje rôzne aspekty a negatíva, s ktorými je veľakrát konfrontovaná. Najmä nepochopenie, o čom je práca umelectva, respektíve pracovníctva v kultúre, ktoré nezriedka spadá do sociálnej skupiny tzv. prekariátu. Nielen štát, ale niekedy aj samotné kultúrne inštitúcie a spoločnosť ignorujú vzťah medzi umením a ekonomikou. V tomto zmysle autorka podáva výpoveď o tom, že kultúra bezprostredne súvisí s každodenným životom, nevzniká z vákua alebo izolácie. Často oddelené kategórie ako „umelec“ a „pracovník“ sa totiž prirodzene prelínajú a dokonca splývajú.

Výstava s naliehavosťou, nadhľadom a istým sarkazmom zdôrazňuje niekedy nepochopenú úlohu tvorcu v spoločnosti. Tematizuje únavu z premrhanej energie v dôsledku nevyváženosti dávania a prijímania. Autorka si kladie otázku, či by umenie ako kreatívna činnosť nemalo byť konečne vnímané ako každodenná relevantná práca, ktorá nastavuje spoločnosti potrebné zrkadlo a súčasne je adekvátne ohodnotená. Kriticky sa pozerá obomi smermi, teda aj do vlastných radov s ohľadom na vyvrátenie mýtu o elitnej skupine uzavretej do seba. Prezentácia je koncipovaná ako určitý korektív povedomia o umeleckej praxi, respektíve o práci v kultúre. Môže diváka nabádať k dialógu a uvažovaniu, aby otvorenejšie vnímal umenie a s tým súvisiace spôsoby, ktorými sú ekonomické a kreatívne aktivity prepojené. Rovnako otvára otázku, inak požičanú z komentárovej sekcie na jednej zo sociálnych sietí, ktorá príhodne odráža momentálnu situáciu v kultúre na Slovensku: „pošliapali sme vedu a jej význam, ak dovolíme, aby sa to isté stalo s umením, čo nám zostane?“

Andrea Juneková, Z cyklu UME NIE?, 2024

Fotoreport výstavy nájdete tu.