Jana Hojstričová

Výstava: Úložisko. Expozícia/fotografia/depositum / autorka: Jana Hojstričová / kurátorka: Bohunka Koklesová / miesto: Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne / trvanie výstavy: 07.06. - 30.07. 2022

Pojem úložisko sa v súčasnom svete spája najmä s ukladaním dát najrôznejšieho druhu v digitálnom priestore. Úložisko umožňuje permanentný prístup užívateľov k rôznym informáciám, sprehľadňuje orientáciu v neprebernom počte dát, odbremeňuje od nárastu administratívnej záťaže. Úložisko však možno chápať aj ako širší pojem pre ukladanie rôznorodých predmetov, materiálov, čohokoľvek, čo treba uskladniť, uchovať alebo obhájiť. Výstava Jany Hojstričovej tak primárne odkazuje k evidencii, súpisu alebo katalógu predmetov rôznorodých zbierok a kolekcií. Hoci sa autorka primárne venuje muzeálnej kultúre, botanickým zbierkam, predsa len ide o širší problém, ktorý hovorí o posadnutosti dnešného sveta kumulovaním rôznych dát, súborov, predmetov, osobných údajov a podobne. Predpokladá sa, že budúcnosť jednotlivých spoločností bude stáť na orientácii sa v neprebernom toku informácií, z toho potom bude prameniť kontrola nad svetom alebo moc jeho parciálnych častí nad ostatnými. Z hľadiska budúcnosti ako aj samotného pojmu úložisko sa spôsob evidovania zbierok v múzeu javí ako protohistória toho, kde náš svet túžiaci po verifikácii, evidencií alebo merateľných ukazovateľoch smeruje. Úložisko na jednej strane predznamenáva svet, ktorý ešte len príde v celej svojej mohutnosti, na strane druhej východiskom pre výstavu sú historické materiálové evidencie, neraz postavené na fyzických kartotečných výstupov.

V podtitule výstavy sú uvádzané tri pojmy: expozícia, fotografia, depozit. Slovo expozícia odkazuje k fotografickej praxi exponovania analógového filmu, ale k muzeálnej praxi budovania expozícií. Fotografka Jana Hosjtričová pracuje vo svoje tvorbe aj so slovom depozit, nakoľko značná časť fotografií v expozícii vznikla v depozitoch prírodovedného múzea SNM. Akoby podtitul troch slov odkazoval primárne k súčasnej muzeálnej praxi a pojem úložisko smeroval svoj pohľad do budúcnosti.

Vo výstavnej expozícii sa nachádzajú fotografie, ktoré prinášajú správu o podobe muzeálnych zbierok, o rastlinách z botanických a iných záhrad a súčasne si autorka všíma aj spôsoby evidencie, uloženia a archivovania jednotlivých prírodovedných objektov. Jej inklinácia k tejto problematike má svoj pôvod ešte v jej detstve, keď zbierala kamene, fosílie, liečivé rastliny. Táto základná báza, ktorá tvorí taký ten prirodzený fundament autorky sa v posledných rokoch doplnil aj o niečo, čomu sa v dnešnej praxi hovorí „umelecký výskum“. Ten spočíva na mimo-umeleckom poznaní, akomsi špecifickom druhu bádania, ktoré je natoľko inšpiratívne, že sa prirodzene „vyplaví“ do tvorivého umeleckého procesu. V prípade Jany Hojstričovej sú to práve prírodovedné muzeálne zbierky, ktoré fotografuje na rôznych lokalitách, ale aj v samotných inštitúciách. Pridanou hodnotou diela však je aj jej premýšľanie o počiatkoch vývoja fotografie. Autorka si veľmi správne uvedomuje, že fotografia po svojom patentovaní v roku 1839 slúžila najmä pre potreby vedeckej a medicínskej praxe ako rýchly a veľmi spoľahlivý záznam vedeckých pokusov. Práve istý druh reaktualizácie tohto kontextu, spolu s experimentovaním na poli historických fotografických techník, znovuobjavením muzeálnych zbierok prináša celkom špecifickú podobu umeleckého procesu, ktorý vo svojej podobe neustále problematizuje zaužívané spôsoby práce s fotografiou a jej adjustážou. V jednotlivých častiach výstavy autorka ukazuje nekonečné rady evidenčných skriniek, detaily ale aj celky rôznorodých rastlín a živočíchov. Pre autorku tieto motívy sú len východiskom, pretože ďalej s nimi pracuje tak, že prekračuje rámec dokumentovania zbierok a to nielen voľbou záberu, kompozíciou, či kombináciu predmetu a jeho kontextu s priestorom. Jednoducho muzeálna kultúra, ale aj historicko-fotografický kontext sa stávajú základom pre prácu v rámci inštalácie, autorka sa zaujíma o rolu estetiky v tomto procese.

Jana Hojstričová pôsobí na slovenskej výtvarnej scéne od konca 90.rokov 20.storočia. Je tvorba sa v počiatkoch venovala subjektívnemu zobrazovaniu intimity človeka, prevažne žien, neskôr sa jej tvorba ukotvila v sociologickom chápaní tvorby, zaujímala sa o postavenie žien v rodine a spoločnosti. K jej výrazným projektom patril súbor fotografií vlastnej rodiny, ktorú zaznamenávala objektívnym a nesubjektívnym spôsobom. Prostredníctvom skúmania historických fotografických techník sa postupne jej pozornosť začala obracať smerom k prírodným vedám, muzeálnej kultúre a experimentovaniu s fotografickými technikami. V posledných rokoch spolupracuje ako autorská dvojica so sklárskym výtvarníkom Palom Machom. Na tomto poli sa im podarili zrealizovať viaceré úspešné pokusy v oblasti aplikovania fotografie na sklo, ich spoločná tvorba bola prezentovaná na viacerých medzinárodných výstavách.

Jana Hojstričová, Z cyklu Úložisko, 2021

Fotoreport výstavy nájdete tu.