Dávid Gabera

Názov: Hommage à Marián Varga / autorky a autori: Katarína Acél-Gáliková, Ctibor Bachratý, Juraj Bartoš, Martin Baumann, Tomáš Benedikovič, Vladimír Benko, Tibor Borský, Daniel Brogyányi, Michal Burza, Roman Černý, Jozef Gertli Danglár, Milan David, Július Dubravay, Dušan Dukát, Pavol Ďurčo, Pavol Erdziak, Barka Fabiánová, Viťo Fila, Marta Földešová, Tomáš Halász, Kryštof Havlice, Zdeněk Hejduk, Táňa Hojčová, Robert Hüttner, Alan Hyža, Svetozár Ilavský, Jozef Jakubčo, Karol Kállay, Milan Kapusta, Pavel Kastl, Dušan Kittler, Ivan Köhler, Richard Köhler, Peter Korček, Ivan Kováč, Pavel Krupička, Gabriel Kuchta, Ján Kuchta, Ján Kukučka, Ľuba Lauffová, Dodo Lietavec, Ľubomír Lužina, Ivan Majerský, Soňa Maletz, Martin Marenčin, Anton Martinec, Pavel Meluš, Martina Mlčúchová, Juraj Mravec, Boris Németh, Oliver Ondráš, Jozef Ondzik, Jindřich Oplt, Andrej Palacko, Peter Peteraj, Tomáš S. Polívka, Peter Procházka, Rasťo Procházka, Ivan Prokop, Jaroslav Prokop, Ľubo Stacho, Radovan Stoklasa, Yvetta Stránská, Ján Strieš, Ján Súkup, Michal Svítok, Ján Štrba, Karel Šuster, Vladimír Tupta, Jozef Uhliarik, David Webr, Vladimir Yurkovic, Matúš Zajac, Miroslav Zajíc, Peter Zubáľ, Peter Žákovič, Peter Župník / kurátori: Martin Marenčin, Jozef Ondzik, Jana Vargová, Vincent Polakovič / miesto: Danubiana Meulensteen Art Museum / trvanie výstavy: 29.10. 2022 - 29.01.2023

Autor fotografie: Juraj Bartoš, Foto: Ján Viazanička

Keď v roku 1977 vystúpila kapela Collegium Musicum v televíznej relácii Ráčte vstúpiť, nechýbal pri tom ani fotograf Tibor Borský. Ten v ruinách bratislavského Starého mesta, kde natáčanie prebiehalo, vytvoril sériu fotografií, na ktorých líder skupiny Marián Varga sústredene hrá na mohutnom Hammond organe, klávesovom nástroji s ikonickým zvukom, a popritom sedí na záchodovej mise.

Aj keď tento nepatrný detail zrejme mnohým divákom pri sledovaní relácie ušiel, vďaka fotografii je natrvalo zvečnený a teraz ho možno vidieť aj na veľkej výstave Hommage à Marián Varga v bratislavskej Danubiane, kde bola realizovaná v rámci programu 32. ročníka Mesiaca fotografie. Jej súčasťou je 350 fotiek od 75 autorov, zachytávajúcich rôzne okamihy v živote hudobníka.

Pohľad do inštalácie výstavy, Danubiana Meulensteen Art Museum, 2022, Foto: Pavol Harum

Foto: Ján Viazanička

Foto: Ján Viazanička

Pohľad do inštalácie výstavy, Danubiana Meulensteen Art Museum, 2022, Foto: Pavol Harum

„Ak by nešlo o Mariána Vargu, určite by som do toho nešiel. Už od začiatku mi totiž bolo jasné, že to bude náročný proces. Pri takýchto projektoch musíte mať vnútornú istotu, že na tom chcete pracovať. A ja som bol presvedčený, že to chcem urobiť,“ vraví kurátor výstavy Martin Marenčin.

Foto: Pavol Harum

Zahrať obľúbenú

To, že bude kurátorom výstavy práve Martin Marenčin, sa vykryštalizovalo až niekoľko mesiacov pred jej začiatkom. S nápadom usporiadať výstavu Mariána Vargu pôvodne prišiel riaditeľ Danubiany Vincent Polakovič, ktorý pred vyše rokom oslovil k spolupráci viacerých ľudí, medzi nimi aj Marenčina. „Pôvodne som bol oslovený, aby som len dvíhal telefón a kontaktoval fotografov, ktorých som osobne poznal. Potom však pribúdali povinnosti, bolo potrebné ľudí presviedčať a urobiť aj výber,“ hovorí Martin Marenčin.

Mesiace, ktoré nasledovali, boli podľa neho najnáročnejšie, a to najmä kvôli finálnej selekcii. Výber, ktorý mal na stole, totiž obsahoval vyše päťsto fotografií, čo narúšalo pôvodnú komornú koncepciu výstavy. „Stáli sme pred výzvou, ako to dať dokopy. Výstava mala pôvodne byť v „srdci“ Danubiany, čo je pomerne malý výstavný priestor. Tých fotiek sa napokon zozbieralo toľko, že sme výstavu museli umiestniť do niekoľkých sál. Sám som bol prekvapený, ako často a v akých situáciách bol Marián Varga fotografovaný,“ hovorí Martin Marenčin.

Od začiatku však mal ujasnené, ktoré fotografie na výstave nesmú chýbať. Patrili k nimi aj tie od Tibora Borského, ktorý Mariána Varga fotografoval od začiatku kariéry, teda od konca 60. rokov a v priebehu nasledujúcej dekády.

Okrem cyklu fotiek počas nakrúcania krátkeho filmu Dušana Trančíka z cyklu Ráčte vstúpiť, ktorý sa nakrúcal na zbúranisku pri Michalskej bráne v Bratislave, výstava obsahuje napríklad aj Borského portrét Mariána Vargu, ktorý sa ocitol na obale kultovej platne Konvergencie (1971) skupiny Collegium Musicum. Zatiaľ čo na origináli fotky, ktorá sa nachádza v Danubiane, má Marián v ústach cigaretu, na albume je vyretušovaná.

„Pre mňa ide o najsilnejšiu fotografiu, na ktorej je Marián a chcel som, aby bola vystavená,“ vraví Marenčin. „Keď idem na koncert a idem na obľúbenú kapelu, tak očakávam, že zahrajú moju obľúbenú skladbu. To isté platí aj vtedy, keď idem na výstavu autora, ktorého tvorbu dôverne poznám a teším sa, že uvidím jeho konkrétne práce. Zakaždým ma poteší, keď ich tam nájdem,“ hovorí.

Komponovať na mieste

Na výstave sa nachádza pokope vyše tridsať Borského fotografií, ktoré predstavujú akúsi výstavu vo výstave. Fotografie však nie sú chronologicky ani tematicky radené a dalo by sa povedať, že dynamiku a teda aj následný pohyb návštevníka zaisťuje najmä striedanie veľkorozmerných fotografií s malými momentkami.  

Podľa Martina Marenčina – ktorý výstavu pripravoval aj s Vincentom Polakovičom, fotografom Jozefom Ondzikom, a vdovou po Mariánovi Janou Vargovou – ide o cielené komponovanie fotografií „na steny“. „V prvom rade sme chceli, aby to dobre vyzeralo. Sám viem, že nie je nič horšie, ako keď idete po veľkej výstave a v prvej tretine sa začnete nudiť a viete odhadnúť, čo asi bude nasledovať. Bolo nám jasné, že v tomto veľkom priestore bude veľa autorov a všetko bude jeden človek,“ hovorí Martin Marenčin.

Takýto voľnejší, intuitívny prístup znamená, že v rámci výstavy sa „pohrali“ s galerijným priestorom – dbali na pestrosť, na prekvapenie diváka a zároveň na to, aby sa lepšie sústredil na sledovanie jednotlivých fotiek. Tie sú zároveň vystavené bez sprievodných textov či štítkov s ďalšími údajmi o fotografiách.  

Okrem toho ostalo voľné aj radenie fotografií v jednotlivých miestnostiach. Tie by mohli mať spoločné označenie „hudba“, keďže veľkú časť tvoria zábery z klubových koncertov, open-air festivalov, krstov či nahrávaní. Z nich možno spomenúť vystúpenie na Koncerte mladosti v Pezinku v 70. rokoch, ktoré zachytávali Ján Kukučka a Ján Štrba, udeľovanie cien Radio Head awards od Kataríny Acél Gálikovej, Michala Svítka a Jozefa Jakubča či posledné verejné vstúpenie na Pohode 2017 od Tomáša Benedikoviča. To všetko ešte dopĺňajú ikonické portréty od Petra Župníka, Alana Hyžu, Juraja Bartoša, Karola Kállaya či Ľuby Lauffovej.

Autor fotografie: Tibor Borský, Foto: Ján Viazanička

Autorka fotografie: Luba Lauffová, Foto: Ján Viazanička

Autor fotografie: Dodo Lietavec, Foto: Ján Viazanička

Autor fotografie: Dodo Lietavec, Foto: Ján Viazanička

Autor fotografie: Tomáš Benedikovič, Foto: Ján Viazanička

Keď sa teda návštevník prechádza priestormi galérie, celý Mariánov život sa mu ako koláž vynára na jednom mieste, bez zjavnej nadväznosti. Nástup kariéry koncom 60. rokov, najväčšia sláva na prelome 70. a 80. rokov, následné zdravotné problémy, sporadické hrania, ale aj zákazy a nástup na sólovú dráhu začiatkom 80. rokov alebo comeback v 90. rokoch – to všetko je akosi potlačené, stáva sa druhoradé.

„Cieľ bol, aby mal divák zážitok. Aby sa na jednom mieste mohol napríklad konfrontovať s Mariánom v 70. rokoch a s Mariánom v nultých rokoch a zároveň aby pritom nemusel prejsť celú sálu,“ hovorí Martin Marenčin, podľa ktorého však celá logika výstavy tak trocha zodpovedá aj podstate Mariánovej hudby. „Myslím si, že to odráža to, ako Marián tvoril. Pre neho hranie naživo nebolo opakovanie niečoho, ale improvizácia. Nechcel hrať skomponované veci, ale na mieste komponoval, vytváral niečo, čo ľudia milovali a čo dodnes oslovuje mladé generácie,“ hovorí.

Aby legenda nezanikla

Súbor fotografií v rámci výstavy Hommage à Marián Varga tak možno vnímať ako akúsi surovú zložku, z ktorej si návštevník má poskladať, skomponovať vlastný príbeh. Čas má pritom len do 29. januára 2023, keď výstava po troch mesiacoch končí. „Vnímam to ako povinnosť, že sme Mariánovi usporiadali výstavu,“ vraví Martin Marenčin. „V období, keď výstava začínala, by sa Marián dožil symbolických 75 rokov a zároveň bolo piate výročie od jeho smrti. Posledný deň výstavy je zasa 29. januára, čo je dátum jeho narodenia. To sa proste nedalo neurobiť,“ hovorí kurátor.

Téma výstavy, ktorá je akýmsi zvečnením a pripomenutím legendy pomocou portrétov, je však blízka aj samotnému Martinovi Marenčinovi. Fotografii sa totiž venuje už od konca 60. rokov, intenzívne od 90. rokov, kedy zachytil množstvo predstaviteľov slovenskej kultúrnej, zväčša vizuálnej scény.

Za niekoľko dekád kariéry vytvoril napríklad portréty maliara Júliusa Jakobyho, keramikára Andreja Rudavského, sochára Štefana Prokopa, konceptuálnych umelcov Júliusa Kollera a Milana Adamčiaka, ale aj spisovateľov Dominika Tatarku či Egona Bondyho.

Pohľad do inštalácie výstavy, Danubiana Meulensteen Art Museum, 2022, Foto: Pavol Harum

Fotografoval aj Mariána Vargu, a to pri krste knihy Tomáša Berku Blumentálske blues z roku 2011, no priznáva, že osobne sa nikdy nepoznali. „Pamätám si len na to, že keď sme sa stretli, Marián pôsobil „normálne“. Nebol ani srdečný, ani odmeraný. Dodatočne ho však spoznávam až z fotografií a historiek fotografov. Podľa toho všetkého je jasné, že nebol len muzikant. Často sa polemizuje, či bol bigbiťák alebo fanúšik klasickej hudby, ale on bol intelektuál a génius v jednom,“ hovorí Martin Marenčin.

„Keď niekto odíde a keď sa nikto nenájde, kto by sa postaral o pokračovanie legendy, tak je to otázka kratučkého času, kedy osoba zíde z oči zíde z mysle. Proste skončí. A nechceli sme, aby to tak dopadlo aj pri Mariánovi,“ hovorí Martin Marenčin.