Lenka Lindák Lukačovičová

Názov knihy: Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča na FMK UCM v Trnave, 2010 – 2021 / autor a editor projektu: Jozef Sedlák / grafický návrh a zalomenie: Jozef Sedlák / vydavateľ: FMK, UCM / rok: 2022

Náhľad knihy: Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča na FMK UCM v Trnave, 2010 – 2021

Galéria Ľudovíta Hlaváča sídli priamo na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vznikla v roku 2010 vďaka iniciatíve Jozefa Sedláka a Petry Cepkovej, ktorí na univerzite pôsobia. Galéria sa už od svojho vzniku pokúšala o prepájanie medziodborových, či medziškolských výstav. Potvrdzujú to výstavy Luminografia (so študentmi Strednej umeleckej školy dizajnu v Bratislave, 2011); Staré techniky (2011), alebo Aktuálny výber (2012) v prepojení so študentmi a pedagógmi z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Náhľad knihy: Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča na FMK UCM v Trnave, 2010 – 2021

Študenti vysokých škôl s masmediálnym, filozofickým, marketingovým, ale aj umenovedným zameraním sa so súčasným umením a kolobehom jeho vzniku nestretávajú na dennej báze. Vzniknutý fakultný priestor fotografickej galérie sa postupne stal živým komunikačným priestorom pre nastupujúcu generáciu autorov a pracovníkov v masovokomunikačných médiách. Galéria s tranzitným duchom a čiastočne aj charakterom „čakárne“ 1 sa postupne od roku 2010 premenila na dôležité miesto na „do-vzdelávanie“. „Do-vzdelávanie“ sa a budovanie vzťahu k umeniu, kultúre, vizuálnemu obrazu, fotografii a hlavne digitálnym médiám, s ktorými budú absolventi katedry umeleckej komunikácie FMK na UCM vo svojej budúcej praxi pracovať. Snáď citlivo.

K jej 10-ročnému pôsobeniu vznikla knižná publikácia, ktorá venuje pozornosť najmä projektom realizovaným v posledných dvoch rokoch. Summa summarum je publikácia zborníkom, ktorý je rozdelený na sedem kapitol – „Rekonštrukcií“, ale v čítaní ju chápem skôr ako dve hlavné časti.

Prvá časť – Rekonštrukcia No. 1 až 5 je zložená a zameraná na posledné dva „pandemické“ roky činnosti (2021, 2022) a v pomyselnej druhej (str. 82 – 150) časti sa nachádza zoznam výstav z rokov 2010 – 2021 v chronologickom poradí s dokumentáciou. Predchádza mu kapitola Rekonštrukcia No. 6 – súhrn kurátorských textov doplnených plagátmi z výstav a menným zoznamom vystavujúcich autorov. Absentujú konkrétne diela z výstav, čo som mala tendenciu prvotne podvedome „dohľadávať“. Bola som zvedavá na ich výslednú koncepciu a prezentáciu. Je logické, že zostavovatelia boli limitovaní rozsahom a tak na 152 stranách nemohli obsiahnuť „všetko“. V tiráži, aj v úvodnom texte Jozefa Sedláka je však upozornenie na linky ateliéru, univerzity, galérie a na možnosť ich virtuálnej prehliadky. Web je k 10. 06. 2022 plne funkčný a prehľadný (galerialudovitahlavaca.fmk.sk). Recipient si tak môže v ňom skrolovať, prelinkovať sa priamo na diskusie, prednášky a výstavy realizované vo virtuálnom svete, sociálne siete, či iné stránky partnerských inštitúcií.

V pomyselnej prvej časti, prvých piatich kapitolách dominujú vo výbere pedagógov a kurátorov velmi závažné kultúrno-spoločenské témy (semestrálne zadania). Sú to: posledný sen o budúcnosti, či minulej súčasnosti, našej budúcej (ne) existencie; rekonštrukcia obrazových spomienok, reportážne fotografie z protestov Gorila, prezidentských a parlamentných volieb, výročia nežnej revolúcie; fetiš – ako prostriedok sebaidentifikácie a sebaprojekcie človeka na rôznych úrovniach optikou reklamnej a inscenovanej fotografie; Rekonštrukcia No. 4 – Obraz/prelievanie realít sa sústreďuje na obraz determinovaný neustálym tokom informácií, dát a dejov vo virtuálnom svete. A posledná kapitola – Rekonštrukcia No. 5. Násilie ako artefakt, zachytávajúca problematiku násilia v korelácii využívania sily a správania sa k druhým.

V publikácii Obraz – prelievanie realít využívajú editori princíp členenia kapitol na textovú a obrazovú časť. Texty sú koncentrované viacvrstvovo s potenciálom formovať mediálne obsahy v kontexte súčasnej vizuálnej tvorby. Najmä texty Petry Cepkovej sú kritické, hĺbavé až „trpké“. Obsahová vizuálna zložka, súbory a koncepty sú v publikácii predstavené skôr jednotlivými autorskými fotografiami a menami. Študenti a absolventi koncipujú svoje projekty voľne, pracujú s témami, ktoré sú im blízke. Zaoberajú sa analýzou ľudského bytia na prahu života a smrti (Kristína Mayerová), rodinnými motívmi (Eva Jonisová), spoločensky citlivými témami (Anabela Buchová; Lenka Klimeková) témami osobných výpovedí a vzťahov inscenáciou (Peter Lančarič).

Náhľad knihy: Obraz – prelievanie realít, 10 rokov Galérie Ľudovíta Hlaváča na FMK UCM v Trnave, 2010 – 2021

Široká škála štýlov a foriem spracovania tak preukazuje, že univerzita je otvorená a nie je úzko špecializovaná len jednosmerne. Postupné ohýbanie a smerovanie galérie a ateliéru však naznačujú blízkosť k dokumentárnej tvorbe, ktorá, verím, sa bude v otvorených dialógoch minimálne ďalších desať rokov prezentovať v nových zrekonštruovaných priestoroch.

– – –

Poznámky:

1 Na vysokých školách sú chodby medzipriestorom, kde študenti trávia pomerne dosť času – čaká sa na prednášky, či skúšky, diskutuje sa, aktívne oddychuje.

Z archívu Fotonovín, č. 60/22. Celé číslo FOTONOVÍN nájdete: tu.